Veľmi dobre tak pochopíme netrpezlivosť, úzkosť a nepokojné túžby tých, ktorí sa s dušou od prírody kresťanskou nehodlajú zmieriť s osobnou a spoločenskou nespravodlivosťou, akej je ľudské srdce schopné. Po toľkých storočiach spolužitia ľudí je ešte stále toľko nenávisti, ničenia a fanatizmu nahromadených v očiach, ktoré nechcú vidieť, a v srdciach, ktoré nechcú milovať.

Pozemské dobrá si rozdelilo niekoľko málo ľudí; kultúrne výdobytky sú výsadou uzavretých kruhov. A vonku, hlad po chlebe a vzdelaní a s ľudskými životmi, ktoré sú sväté, lebo pochádzajú od Boha, sa zaobchádza ako s obyčajnými vecami, číslami v štatistike. Chápem a takisto pociťujem túto netrpezlivosť, lebo ma pobáda pozerať na Krista, ktorý nás neustále vyzýva, aby sme uviedli do života toto nové prikázanie lásky.

Treba teda spoznať Krista, ktorý nám vychádza v ústrety v našich bratoch ľuďoch. Žiadny ľudský život nie je izolovaný, ale je prepojený so životmi iných. Žiaden človek nie je osamote stojaci verš, ale všetci sme súčasťou jednej božskej básne, ktorú Boh píše v spolupráci s našou slobodou. (Ísť s Kristom, 111)