„Nikdy nedávajte cestu strachu alebo rutine.”

Prechádzaš kritickou fázou: pociťuješ akýsi neurčitý strach; máš ťažkosti upraviť si životný plán; vyčerpávajúcu prácu, pretože ti nestačí dvadsaťštyri hodín, aby si si splnil všetky svoje povinnosti… – Skúsil si sa riadiť Apoštolovou radou: ,,nech sa všetko deje slušne a po poriadku?“ To znamená, v Božej prítomnosti, s Ním, v Ňom a len pre Neho. (Brázda, 512)

Možno sa ma opýtaš: A ako sa mi podarí konať vždy v tomto duchu a poriadne vykonávať svoju prácu? Odpoveď nie je odo mňa, ale od svätého Pavla: ,,Bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční! Nech sa všetko medzi vami deje v láske.“ Všetko robte z lásky a slobodne, nepripúšťajte si nikdy strach či rutinu, slúžte nášmu Bohu Otcovi.

Pretože som to veľakrát zažil, veľmi rád si niekedy opakujem verše síce chabej umeleckej hodnoty, ale zato veľmi názorné:

Môj život je celý z lásky;

a ak som v láske skúsený,

bolesť je tá sila;

veď nik nemiluje viac než ten,

ktorého to láska utrpením naučila.

Svojim pracovným povinnostiam sa venuj z lásky: všetko rob z lásky a práve preto, že budeš milovať, zistíš, hoci by si pritom zakúšal trpkosť neporozumenia, nespravodlivosti, nevďaku a dokonca iba ľudského neúspechu – aká je tvoja práca plodná. Sladké ovocie, semeno večnosti!

Stáva sa, že niektorí ľudia – dobrí, veľmi dobrotiví, slovami síce tvrdia, že túžia po šírení nádherného ideálu našej viery, no v praxi sa uspokoja s povrchnosťou a nedbalosťou v práci a vyzerajú, že toho v hlave veľa nemajú. Ak sa s tými, čo vyznávajú kresťanstvo len ústami, stretneme, mali by sme im s láskou a účinne pomôcť, a ak to bude potrebné, použiť evanjeliový prostriedok bratského napomenutia: ,,Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon. (Boží priatelia, 68-69)