Pozrite sa teraz na Majstra, ako v dôvernom spoločenstve Večeradla hovorí so svojimi apoštolmi. Blíži sa hodina jeho utrpenia a Kristovo srdce v prítomnosti svojich milovaných vzplanie neopísateľným plameňom: ,,Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“

Pane, prečo nazývaš toto prikázanie novým? Ako sme práve počuli, láska k blížnemu bola predpísaná už v Starom zákone a iste si spomínate, že Ježiš hneď na začiatku svojho verejného účinkovania túto požiadavku s božskou veľkorysosťou ešte viac rozširuje. ,,Počuli ste, že bolo povedané: ,Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.´ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú...“

Dovoľ Pane, aby sme sa znovu spýtali: prečo stále nazývaš toto prikázanie novým? V tú noc, niekoľko hodín pred obeťou na kríži, v srdečnom rozhovore s tými, ktorí ťa aj napriek svojim osobným slabostiam a biede sprevádzali až do Jeruzalema. Ty si nám odhalil netušenú mieru, ako je možné milovať: ako som ja miloval vás. Ako by tomu mohli apoštoli neporozumieť, veď sami boli svedkami tvojej bezodnej lásky!

Ak vyznávame tú istú vieru, ak naozaj chceme kráčať v zreteľných šľapajach, čo na zemi zanechali Kristove kroky, nemali by sme sa uspokojiť s tým, že budeme chrániť ostatných od zla, ktoré by sme si nepriali pre seba. Áno, to samotné je už mnoho, no zároveň je to ešte stále veľmi málo, ak si uvedomujeme, že miera našej lásky je daná Kristovým správaním. Ba dokonca viac. On nám nenavrhuje túto normu správania sa ako nejaký vzdialený cieľ, ako zavŕšenie celoživotného úsilia. Je to, musí to byť – znovu to opakujem, aby ste to mohli previesť na konkrétne predsavzatia – východiskový bod, pretože náš Pán lásku kladie na prvé miesto ako neklamné znamenie: podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci. (Boží priatelia, 223)