„Nechci byť dospelým. – Buď dieťaťom.“

Nechci byť dospelým. – Buď dieťaťom, stále dieťaťom, aj keď už zomieraš na starobu. – Keď sa dieťa potkne a spadne, nikto sa nečuduje... a otec sa ponáhľa, aby ho zdvihol. No keď sa potkne a spadne starší, prvou reakciou je smiech. – Niekedy, keď táto prvá reakcia prejde, smiech ustúpi súcitu. – Starší však musia vstávať sami. Tvoja každodenná smutná skúsenosť je plná zakopnutí a pádov. Čo by sa s tebou stalo, keby si nebol stále viac dieťaťom? Nechci byť dospelý.(Cesta, 870)

Zbožnosť, vychádzajúca z Božieho detstva, je hlboký postoj duše zasahujúci celý život človeka: je prítomná vo všetkých myšlienkach, vo všetkých túžbach, vo všetkých citoch. Všimli ste si, ako deti v rodine podvedome napodobňujú svojich rodičov? Že opakujú ich gestá, návyky a mnoho iných detailov spôsobu správania sa?

To isté sa deje i so správaním dobrého Božieho dieťaťa: tiež dosiahne, bez toho žeby vedelo ako, to úžasné ,,byť rovným Bohu,“ ktoré nám potom pomáha vidieť všetky udalosti z nadprirodzeného pohľadu viery. Človek miluje všetkých ľudí tak, ako ich miluje náš nebeský Otec a – čo je najdôležitejšie – dostávame nový elán v našom každodennom úsilí priblížiť sa Pánovi. Nezáleží na slabostiach, pretože láskyplné ruky nášho Otca sú pripravené neustále nás znovu zdvíhať. (Boží priatelia, 146)