Ako si vlastne predstavuješ, že vyzeral náš Pán? Myslel si niekedy na to, s akou dôstojnosťou asi nosil ono nezošívané rúcho, ktoré pravdepodobne utkali ruky jeho matky Márie? Nespomínaš si, ako sa v Šimonovom dome sťažoval, že mu neponúkli ani vodu na umytie predtým, ako sa posadil k stolu? Iste on sám zaviedol reč na túto nezdvorilosť, aby príbehom zdôraznil, že láska sa prejavuje v maličkostiach, a takisto sa snažil dať jasne najavo, že máme rešpektovať spoločenské zvyky prostredia, v ktorom žijeme. Preto sa budeme všetci, vy aj ja, usilovať o to, aby sme sa vedeli odpútať od pozemských statkov a blahobytu, avšak nie nevhodne a s výstrelkami.
Prejavom skutočnosti, že sa považujeme za pánov tvorstva a verných Božích služobníkov, je pre mňa starostlivosť o všetko, čo používame, aby sa to uchovalo v dobrom stave, aby to vydržalo, žiarilo, čo najdlhšie slúžilo svojmu účelu, aby sa to nepokazilo. (Boží priatelia, 122)