“Máriiným trónom je kríž.”

Obdivuj Máriinu nezlomnú odvahu; pod krížom, s najväčšou možnou ľudskou bolesťou – niet takej bolesti, ako bola jej bolesť – plná odhodlania. – Pros ju o rovnakú statočnosť, aby si aj ty dokázal zostať pod Krížom. (Cesta, 508)

Máriiným trónom – rovnako ako trónom jej Syna – je kríž. Počas zvyšku jej života, až pokým nebola s telom a dušou vzatá do neba, na nás pôsobí práve jej mlčanlivá prítomnosť. Svätý Lukáš, ktorý ju dobre poznal, poznamenáva, že modliac sa zostávala v blízkosti prvých učeníkov. Tak končí svoje pozemské dni tá, ktorá mala byť až na veky vekov chválená všetkým tvorstvom.

Ako sa len líši Máriina nádej od našej netrpezlivosti! Často od Boha chceme, aby nám ihneď odplatil akékoľvek nepatrné dobro, ktoré sme vykonali. Akonáhle sa objaví prvá ťažkosť, už sa aj sťažujeme. Veľakrát bývame neschopní akéhokoľvek vytrvalého úsilia, či čo i len udržania si nádeje. Lebo nám chýba viera: ,,A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Boží priatelia, 286)