Staneš sa svätým, ak máš lásku, ak vieš robiť veci, čo ľuďom robia radosť a nie sú urážkou Boha, hoci je to ťažké. (Vyhňa, 556)

Vy aj ja, všetci sme súčasťou Kristovej rodiny, lebo On si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na slávu a chválu jeho milosti. Toto vyvolenie, ktorého sa nám zdarma od Pána dostalo, nám vyznačuje presne určený cieľ: osobnú svätosť, ako nám to neustále opakuje svätý Pavol: haec est voluntas Dei: sanctificatio vestra, lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie. Nezabúdajme na to, lebo práve preto sme v ohrade nášho Majstra; aby sme tento cieľ dosiahli. (...)

Cieľ, ktorý sa vám snažím ukázať - lepšie povedané - ktorý Boh ukazuje nám všetkým, nie je iba nejakým preludom či nedosiahnuteľným ideálom. Mohol by som vám rozprávať o toľkých konkrétnych príkladoch obyčajných žien a mužov, ako vy a ako ja, ktorí sa stretli s Ježišom prechádzajúcim popri nás quasi in oculto, v skrytosti, na tých zdanlivo najobyčajnejších miestach a ktorí sa ho rozhodli nasledovať; a s láskou na seba vzali každodenný kríž. V dnešnej dobe všeobecného úpadku, ochabnutia a malomyseľnosti, alebo naopak neviazanosti a zmätku, zdá sa mi byť stále viac aktuálnejším oné prosté a hlboké presvedčenie, ktoré sa od počiatkov svojej kňazskej služby až doteraz a i naďalej snažím odovzdávať celému ľudstvu; a síce to, že svetové krízy sú krízami nedostatku svätých. (Boží priatelia, 2-4)