Toto je tá Kristova láska, ktorú by sa každý z nás mal usilovať praktizovať vo vlastnom živote. No na to, aby sme boli ipse Christus (sám Kristus), musíme sa v ňom vidieť. Nestačí mať len nejaké všeobecné povedomie o Kristovom duchu, ale treba sa od neho naučiť aj podrobnosti a jednotlivé postoje. No predovšetkým treba kontemplovať jeho život na zemi, sledovať jeho kroky, aby sme z nich načerpali silu, svetlo, vyrovnanosť a pokoj.

Keď milujeme nejakú osobu, túžime dozvedieť sa aj tie najmenšie podrobnosti týkajúce sa jej života, jej povahy, aby sme sa s ňou mohli stotožniť. Preto by sme mali rozjímať o Kristovom živote, od jeho narodenia v jasliach až po jeho smrť a zmŕtvychvstanie. V prvých rokoch môjho kňazského pôsobenia som mal vo zvyku darovať ľuďom Evanjelium, alebo nejakú inú knihu, kde sa rozprávalo o Ježišovom živote. Lebo je potrebné, aby sme ho dobre poznali, aby sme si ho celý uchovali v hlave i v srdci, aby sme v každej chvíli, aj bez knihy a so zavretými očami, mohli kontemplovať Ježišov život ako vo filme. Takto si budeme môcť v najrozmanitejších situáciách nášho života vyvolať spomienku na Pánove slová a skutky.

Vďaka tomu sa budeme cítiť ponorení do jeho života. Lebo nejde len o to, aby sme na Ježiša mysleli, či predstavovali si jednotlivé výjavy z jeho života. Musíme do nich úplne vstúpiť, byť ich spoluúčastníkmi. (Ísť s Kristom, 107)