Zásadnou súčasťou kresťanského ducha je nielen život v jednote s hierarchiou - pápežom a biskupským zborom -, ale aj cítenie jednoty s ostatnými bratmi vo viere. Už dlho si myslím, že jedným z najväčších ziel v Cirkvi tejto doby je, že mnohí katolíci nevedia, čo robia a čo si myslia katolíci z iných krajín alebo z iných spoločenských sfér. Je treba obnoviť ono bratstvo, ktoré tak hlboko prežívali prví kresťania. Tak sa budeme cítiť jednotní a budeme zároveň milovať veľmi odlišné osobné povolania; zabráni sa tak naviac nemálo nespravodlivým a urážlivým súdom, ktoré určité malé skupiny šíria v mene katolíctva proti svojim bratom vo viere, ktorí v skutočnosti konajú správne a obetavo, ak vezmeme do úvahy podmienky v ich krajine.

Je dôležité, aby sa každý snažil byť verný vlastnému božskému povolaniu a neprestával prinášať cirkvi to, čo prináša charizma získaná od Boha. Členom Opus Dei - bežným kresťanom - je vlastné posväcovať svet zvnútra, keď sa účastnia najrôznejších ľudských činností. Keďže príslušnosť k Dielu nijako nemení ich postavenie vo svete, účastnia sa spôsobom pre nich najvhodnejším kolektívnych náboženských osláv, života farnosti atď. Taktiež v tomto zmysle sú bežnými kresťanmi, ktorí chcú byť dobrými katolíkmi.

Členovia Diela sa však zvyčajne nevenujú práci súvisiacej s činnosťou cirkvi. Len vo výnimočných prípadoch, keď to výslovne požaduje hierarchia, sa niektorý člen Diela podieľa na cirkevných aktivitách. Tento postoj nie je vôbec odrazom priania odlišovať sa, a už vôbec nie prejavom znevažovania takých aktivít, ale je to dôsledok rozhodnutia venovať sa tomu, čo je vlastné povolanie do Opus Dei. Je už napokon mnoho rehoľníkov a klerikov, a taktiež mnoho laikov plných nadšenia, ktorí sa týmito činnosťami zaoberajú a venujú im všetko svoje úsilie. (Konverzácie Mons. Escrivá de Balaguer,61)