„Chceme sa pozerať čistými očami.“

Aká krásna je svätá čistota! Ale nie je svätá, ani príjemná Bohu, ak ju oddeľujeme od lásky. Kresťanská láska je semeno, ktoré, ak ho zavlažujeme rosou čistoty, vyrastie a prinesie tie najchutnejšie plody. Bez lásky je čistota neplodná a jej mŕtve vody premenia dušu na bahno, na močiar, z ktorého vystupujú výpary pýchy. (Cesta, 119)

Zaiste, za najvyššiu cnosť považujeme lásku; no čistota je prostriedkom sine qua non, nevyhnutnou podmienkou, aby sme mohli nadviazať intímny vzťah s Bohom. Keď si človek na ňu nedáva pozor a ani o ňu nebojuje, skončí ako slepý. Neuvidí nič, lebo živočíšny človek neprijíma veci Božieho ducha.

My sa však chceme pozerať čistými očami, povzbudení slovami Majstra: ,,Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Cirkev vždy interpretovala tieto slová ako pozvanie k čistote. « Uchovávajú si neporušené srdce tí, čo majú svedomie úplne čisté, alebo tí, čo milujú čistotu, píše svätý Ján Zlatoústy. Ak chceme uvidieť Boha, žiadna cnosť nie je tak potrebná, ako cnosť čistoty. » (Boží priatelia, 175)

Chcem dostávať správy emailom

email