„Budem pri ňom v súžení...“

Aj keby sa všetko zrútilo a skončilo, hoci by sa udalosti vyvinuli úplne opačne než sa predpokladalo, so všetkými možnými protivenstvami, nič sa nedosiahne, keď sa človek znepokojuje. Okrem toho, spomeň si na modlitbu proroka Izaiáša, plnú dôvery: „Pán je naším sudcom, Pán je naším zákonodarcom, Pán je naším kráľom, on nás spasí.“ – Modli sa ju zbožne každý deň, aby si svoje konanie usmernil podľa zámerov Prozreteľnosti, ktorá nás vedie k našemu dobru. (Brázda,855)

A keď na nás násilne doľahne silné pokušenie malomyseľnosti, odporu, zápasov, protivenstva, ďalšej noci duše, vkladá nám žalmista do úst a do pamäte tieto slová: ... „budem pri ňom v súžení...“ „Čo je môj kríž oproti tvojmu, Ježišu, čo sú proti tvojim ranám moje škrabance?! Čo je v porovnaní s tvojou nesmiernou, čistou a nekonečnou láskou toto nepatrné bremeno, ktoré si mi naložil na plecia? A vaše i moja duša sa naplnia posvätnou dychtivosťou svojimi skutkami mu vyznať, že som ochorela od lásky!“

Zrodí sa v nás smäd po Bohu, túžba pochopiť jeho slzy, vidieť jeho úsmev, jeho tvár... myslím, že najlepší spôsob, ako to vyjadriť, je slovami Písma: „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.“ „Duša postupuje vpred ponorená v Bohu, je mu podobná a človek je ako smädný pútnik, ktorý otvára ústa nad prameňom.“

Keď sa takto úplne odovzdáme, vzplanie v nás apoštolská horlivosť a každým dňom bude vzrastať, prenášajúc sa aj na ostatných ľudí, lebo dobro sa potrebuje šíriť. Nie je možné, aj napriek našej úbohosti, byť v takej blízkosti Boha a nezapáliť sa túžbou rozsievať po celom svete radosť a pokoj, zalievať všetko vykupiteľskou vodou, ktorá vyšla z Kristovho boku a z lásky robiť každú prácu od začiatku až do konca.

Hovoril som vám o bolesti, o utrpení, o slzách. Nebudem si však protirečiť, ak poviem, že pre učeníka, ktorý s láskou hľadá svojho Majstra, majú zármutok, trápenie a bolesť inú príchuť: zmiznú totiž, ako náhle naozaj prijmeme Božiu vôľu, ak plníme jeho plány ako verné deti, hoci máme nervy napnuté na prasknutie a utrpenie sa zdá byť neznesiteľným. (Boží priatelia, 310-311)