„Aby sme vedeli otvoriť naše duše v duchovnom vedení.“

»Tota pulchra es Maria, et macula originalis non est in te!« Celá krásna si, Mária a škvrny v tebe nijakej niet!, spieva rozjasaná liturgia. Nie je v nej ani najmenší tieň dvojtvárnosti: denne prosím našu Matku, aby sme vedeli otvoriť naše duše v duchovnom vedení a svetlo milosti tak mohlo ožiariť celé naše správanie! – Mária nám vyprosí odvahu úprimnosti, aby sme sa ešte viac priblížili k Najsvätejšej Trojici; a tak o to aj prosíme. (Brázda, 339)

Pane môj, neopúšťaj ma: nevidíš, do akej bezodnej priepasti by sa ináč toto tvoje úbohé dieťa zrútilo? – Matka moja, som aj tvoje dieťa. (Vyhňa, 314)

Zastav sa často v kaplnke, aby si Ježišovi povedal: ...vrhám sa ti do náručia! – Polož mu k nohám, čo máš: svoju úbohosť! – Takýmto spôsobom, napriek všetkému, čo máš za sebou, nikdy nestratíš pokoj. (Vyhňa, 306)

Nunc coepi!« – teraz začínam!: je výkrik zamilovanej duše, ktorá v každom okamihu – či už bola verná, alebo jej chýbala veľkorysosť – obnovuje svoju túžbu slúžiť – milovať! – s úplnou oddanosťou nášmu Bohu. (Brázda, 161)