Pane môj, neopúšťaj ma: nevidíš, do akej bezodnej priepasti by sa ináč toto tvoje úbohé dieťa zrútilo? – Matka moja, som aj tvoje dieťa. (Vyhňa, 314)
Zastav sa často v kaplnke, aby si Ježišovi povedal: ...vrhám sa ti do náručia! – Polož mu k nohám, čo máš: svoju úbohosť! – Takýmto spôsobom, napriek všetkému, čo máš za sebou, nikdy nestratíš pokoj. (Vyhňa, 306)
Nunc coepi!« – teraz začínam!: je výkrik zamilovanej duše, ktorá v každom okamihu – či už bola verná, alebo jej chýbala veľkorysosť – obnovuje svoju túžbu slúžiť – milovať! – s úplnou oddanosťou nášmu Bohu. (Brázda, 161)