„A keď už budem vyprázdnený od seba samého, naplň ma sebou.“

Pros Otca, Syna a Ducha Svätého a svoju nebeskú Matku, aby ti umožnili spoznať sa a zaplakať nad tým množstvom nečistých vecí, čo tebou prešli a zanechali za sebou takú veľkú stopu... – A bez zatvárania očí pred svojou úbohosťou mu povedz: Ježišu, daj mi lásku, ktorá bude ako očisťujúci oheň, kde moje úbohé telo, moje úbohé srdce a moja úbohá duša zhoria a očistia sa od všetkých pozemských bied... A keď už budem vyprázdnený od seba samého, naplň ma sebou:... nech ma už navždy drží iba Láska. (Vyhňa,41)

Nastal okamih volať: ,,Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi; lebo ním si mi dal nádej. To ma utešuje v ponížení, že mi tvoje slovo vracia život.“Náš Pán chce, aby sme s ním počítali vo všetkom; vidíme úplne jasne, že bez neho nemôžeme robiť nič, ale že s ním môžeme všetko. Utvrdzuje sa naše rozhodnutie byť neustále v jeho prítomnosti.

Boh osvieti náš rozum, ktorý sa zdal byť nečinným a už nebudeme pochybovať o tom, že ak sa Stvoriteľ stará o všetkých ľudí – dokonca i o svojich nepriateľov – o čo viac sa bude starať o svojich priateľov! Získame istotu, že niet zla ani ťažkosti, ktoré by neslúžili na dobré a v našej duši sa ešte pevnejšie usídli radosť a pokoj, ktoré nám žiaden ľudský dôvod nebude môcť vziať, pretože všetky tie navštívenia v nás vždy zanechajú niečo Jeho, niečo božské. Budeme chváliť nášho Pána a Boha, ktorý v nás vykonal veľké veci, a pochopíme, že sme boli stvorení tak, aby sme boli schopní pojať všetok ten nevyčerpateľný poklad.

Začali sme ústnymi modlitbami, očarujúcimi vo svojej jednoduchosti, ktoré sme sa naučili v detstve a ktorých by sme sa už nikdy nevzdali. Modlitba, tak detsky prostá na začiatku, sa rozleje v široký, pokojný a bezpečný prúd, lebo kráča za tým, ktorý povedal: ,,Ja som cesta, pravda a život.“ Ak milujeme Krista takto a so svätou opovážlivosťou hľadáme útočisko v rane po kopiji na jeho boku, vyplní sa Majstrov prísľub: ,,Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Boží priatelia, 305-306)