Život Panny Márie (IV): Zásnuby so svätým Jozefom

Keď Mária uzatvára sobáš s Jozefom, vyvrcholenie dejín je pred dverami. Toto je téma štvrtej časti „Života Panny Márie“.

Opus Dei - Život Panny Márie (IV): Zásnuby so svätým Jozefom

Naplnenie času sa blíži. Predurčená, ktorá sa má stať Matkou Boha, o tom ešte nevie. Vyrástla a stala so ženou. Ale Svätá Trojica jej pripravuje sväté manželstvo, ktoré ochráni jej panenstvo. Syn Boží, Mesiáš Izraela, Vykupiteľ sveta sa má narodiť a vyrastať v lone rodiny.

Je veľmi pravdepodobné – všetky indície ukazujú týmto smerom–, že v tejto dobe už rodičia Panny zomreli. Mária najskôr žila u niekoho z príbuzenstva, ktorý si ju vzal po tom, čo osirela, na starosť. Keď sa blížil jej vek, v ktorom izraelské dievčatá obvykle uzatvárali manželstvo, t.j. okolo pätnástich rokov, hlava rodiny, ako zástupca otca Márie, sa musel touto otázkou zaoberať. A dohodlo sa manželstvo Márie s Jozefom, remeselníkom z Nazareta.

O manželovi Panny Márie nemáme z evanjelií veľa správ. Vieme, že i on patril k domu Dávidovmu a že „bol človek spravodlivý“ (Mt 1,19), teda človek, ktorý, ako tvrdí Písmo, si obľúbil Pánov zákon a o jeho zákone rozjímal dňom i nocou (porov. Ž 1,2). Liturgia na neho aplikuje niekoľko inšpirovaných slov: „Spravodlivý sťa palma zakvitne a vyrastie sťa céder z Libanonu.“ (Ž 92,13)

„Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1,34) Keďže už bola zasnúbená s Jozefom z Nazareta, táto odpoveď svedčí o tom, že Mária bola pevne rozhodnutá zostať pannou.

Evanjelium svätého Lukáša hovorí, že keď jej archanjel Gabriel zvestuje od Boha počatie syna, Mária odpovedá: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1,34) Keďže už bola zasnúbená s Jozefom z Nazareta, táto odpoveď svedčí o tom, že Mária bola pevne rozhodnutá zostať pannou.

Neexistujú ľudské dôvody, ktoré by ospravedlňovali toto rozhodnutie, ktoré nebolo v tej dobe vôbec bežné. Každé izraelské dievča (a o to viac, ak patrilo do Dávidovho potomstva) uchovávalo vo svojom srdci nádej, že sa bude počítať medzi predkov Mesiáša. Tradícia Cirkvi vysvetľuje toto pevné rozhodnutie ako ovocie zvláštneho vnuknutia Ducha Svätého, ktorý pripravoval tú, ktorá sa mala stať Božou Matkou. Ten istý Duch spôsobil, že si našla muža, ktorý sa stane jej panickým manželom.

Nevieme, ako sa Mária a Jozef stretli. Panna pravdepodobne bývala v Nazarete, maličkej galilejskej dedinke, a zrejme sa poznali už nejaký čas. V každom prípade je logické predpokladať, že ešte pred zásnubami povedala Mária Jozefovi o svojom úmysle zostať pannou. A Jozef, Duchom Svätým pripravený, objavil v tomto oznámení hlas z neba. Pravdepodobne i on cítil vnútornú potrebu zasvätiť sa dušou i telom Pánovi. Nie je možné predstaviť si súzvuk, ktorý panoval po zásnubách medzi oboma srdcami, ani vnútorný pokoj, ktorý prekypoval v ich dušiach.

Na Jozefa, ktorý je ušľachtilý pokrvne a ešte viac duchovne, vzťahuje Cirkev chválu, ktorú Božská Múdrosť vyjavila o Mojžišovi: „Mojžiš je milý Bohu i ľuďom; jeho spomienku požehnávajú.“ (Sir 45,1)

Všetko v tomto príbehu o živote Panny Márie je nadprirodzené, no zároveň aj ľudské. Táto jednoduchosť, ktorá je vlastná nadprirodzeným veciam, vysvetľuje legendu, ktorá čoskoro vznikla o zásnubách Márie a Jozefa. Príbeh plný úžasných udalostí, ktorý umenie a literatúra urobili nesmrteľným. Podľa týchto zdrojov, keď Mária dosiahla vek pre uzatvorenie manželstva, ukázal Boh kniežatám v jeruzalemskom chráme a všetkému ľudu zázračným spôsobom, kto bol vybraný ako manžel Márie.

Historická skutočnosť však musela byť oveľa jednoduchšia. Miestom zásnub bol zrejme Nazaret. Keď sa Máriina rodina dohodla s Jozefom, slávili sa zásnuby, ktoré mali v Mojžišovom zákone rovnakú platnosť ako manželstvo. Po nejakom čase si snúbenec musel odviesť snúbenicu do svojho domu. V tomto medziobdobí sa udialo Zvestovanie.

Zásnuby s Jozefom hrajú veľkú úlohu v živote Panny Márie. Jozef pochádzal z kráľovského rodu Dávidovho a na základe jeho manželstva s Máriou dáva synovi Panny Márie – Božiemu Synovi – zákonné meno syna Dávidovho, čím sa napĺňa proroctvo. Na Jozefa, ktorý je ušľachtilý pokrvne a ešte viac duchovne, vzťahuje Cirkev chválu, ktorú Božská Múdrosť vyjavila o Mojžišovi: „Mojžiš je milý Bohu i ľuďom; jeho spomienku požehnávajú.“ (Sir 45,1)

Mária vie iba to, že ju Pán chcel zasnúbiť s Jozefom, mužom spravodlivým, ktorý ju miluje a ochraňuje. Jozef vie iba to, že si Pán praje, aby bol ochrancom Márie. Izrael si týchto novomanželov nevšíma. Jozef vždy mlčí. Mária je vždy diskrétna. Ale Boh je potešený a anjeli žasnú.

J. A. Loarte


HLAS SVÄTCOV

Nestotožňujem sa s klasickým spôsobom zobrazovania svätého Jozefa ako starca, hoci sa to dialo s dobrým úmyslom zdôrazniť Máriino trvalé panenstvo. Predstavujem si ho ako mladého, silného, možno o niekoľko rokov staršieho než Panna Mária, ale v plnom rozkvete veku a životnej energie.

Na to, aby človek žil cnosť čistoty, nemusí čakať na starobu a nedostatok síl. Čistota sa rodí z lásky a čistej láske neprekáža ani fyzická zdatnosť, ani radosť mladosti. Mladé bolo srdce i telo svätého Jozefa, keď uzavrel manželstvo s Máriou; keď sa dozvedel tajomstvo jej Božieho materstva; keď s ňou žil, rešpektujúc jej neporušenosť, ktorú chcel Boh zanechať svetu ako ďalšie znamenie svojho príchodu medzi ľudské tvory. Kto by nebol schopný pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o tom, čo je to pravá láska, a kresťanský zmysel čistoty mu je úplne neznámy.

Sv. Josemaría Escrivá de Balaguer, Ísť s Kristom, bod 40