Kostol Santo Domingo sa zaplnil početnými bratmi Arcibratstva, farníkmi a veriacimi z Opus Dei, ktorí prišli spolu s rodinami a priateľmi. Na slávnosti boli prítomní aj zástupcovia rôznych inštitúcií, ako Kráľovská jazdecká akadémia (Real Maestranza de Caballería), Rád Svätého hrobu, Zhromaždenie lodných kapitánov a Združenie Álvara de Bazána.

Spolu s relikviou bolo Archibratstvu Ruženca odovzdané aj maľované dielo, ktoré znázorňuje Pannu Máriu a svätého Josemaríu. Jeho autorkou je Irene Martín Melguizo.

„Ako v minulosti, aj dnes má byť ruženec mocnou zbraňou – na víťazstvo v našom vnútornom zápase a na pomoc všetkým dušiam. Oslavuj svojím jazykom svätú Máriu: Pán žiada od teba nápravu a chválu tvojich úst. Kiež by si vedel a chcel rozsievať po celom svete pokoj a radosť s touto obdivuhodnou mariánskou pobožnosťou a s tvojou bdelou láskou.“

Úvod k vydaniu z roku 1968 knihy Svätý ruženec:

Podobne ako v minulosti, aj dnes musí byť ruženec mocnou zbraňou, aby sme zvíťazili v našom vnútornom boji a pomohli všetkým dušiam. Oslavuj svojím jazykom Svätú Máriu: Pán žiada od teba odčinenie a chválu z tvojich úst. Nech vieš a chceš zasiať po celom svete mier a radosť touto obdivuhodnou mariánskou úctou a svojou bdelou láskou.

Rím, október 1968

Slávnosť sa konala počas svätej omše, slávenej o 13:00 v kostole Santo Domingo. Hlavným celebrantom bol don Ignacio Barrera, vikár Opus Dei v Španielsku, ktorému asistovali don Antonio Larios Ramos, O.P., duchovný riaditeľ Arcibratstva, don Luis Alberto Prados Rivera, vikár Opus Dei v Granade, a ďalší kňazi. Obrad sprevádzal spev granadskej zborovej skupiny Coral Lauda.

V homílii don Ignacio okrem iného pripomenul, čo napísal svätý Josemaría v predslove k prvému vydaniu knihy Svätý ruženec:

„Ako v tých dávnych dňoch — Lepanto! — aj dnes má byť ruženec mocnou zbraňou…“

„Drahí bratia Arcibratstva Ruženca,“ povedal, „vo svojej svätyni opatrujete viac než len poklad. Je to obraz, ktorý sa zapísal do dejín, no tým sa to neskončilo. Odtiaľto sa rozšírila – a stále sa rozširuje – úcta k modlitbe ruženca po celom svete. A presne o to sa usiloval aj zakladateľ Opus Dei.“

V októbrovom čísle ročenky Arcibratstva sa píše:

„Svätý Josemaría Escrivá de Balaguer vydal v roku 1934 svoje dielo Svätý ruženec. Spolu so svätým Ľudovítom Máriom Grignionom z Montfortu, svätým Antonom Máriom Claretom a svätým Jánom Pavlom II. nám zanechal jeden z najkrajších a najúplnejších textov o tejto pobožnosti. Bezpochyby tento pamätný text odráža veľkú oddanosť svätého Josemaríu tejto zbožnej praxi, ktorú sa nikdy neunavil šíriť po celom svete.“

Z tohto dôvodu – a tiež pre úctu, ktorú mnohí členovia Bratstva Ruženca svätému Josemaríovi prechovávajú – Arcibratstvo požiadalo o relikviu svätého Josemaríu, ktorá bude umiestnená spolu s obrazom v svätyni, kde sa uctieva obraz Panny Márie Lepantskej, našej Panny Ružencovej s korunou.

Obraz a svätyňa

Súčasný obraz bol darovaný pánmi z Gor v roku 1552, pri príležitosti slávnostného otvorenia kostola Santo Domingo. Nahradil starší obraz menšieho formátu, po ktorom sa v 18. storočí stratili všetky stopy.

Dielo neznámeho autora zo 16. storočia bolo pôvodne celopostavovou sochou. Po účasti na bitke pri Lepante — na palube galéry La Loba, ktorú velil granadský admirál don Álvaro de Bazán — bola socha oblečená do trvalého šatstva zo striebra a drahokamov nanášaných emailom, podľa vzoru ženských odevov dvoru habsburských kráľov, ktoré zároveň pripomínajú brnenie. Vzhľadom na jedinečnosť použitých materiálov ide o jeden z mála zachovaných odevov z tejto doby. Odvtedy je obraz známy ako „Panna Mária Lepantská“ (Virgen de Lepanto).

V roku 1727 vznikla myšlienka postaviť impozantnú kaplnku, v ktorej sa obraz nachádza dodnes. Oltár znázorňuje piate slávnostné tajomstvo svätého ruženca — korunovanie Panny Márie — a vyniká množstvom oblakov a anjelov.

Obe diela, oltár i svätyňa, predstavujú nezvyčajne pokrokový štýl: koncipované sú ako malý palác vo francúzskom štýle, ktorého štruktúra verne napodobňuje zámok vo Versailles. Celý priestor je rozdelený do štyroch miestností – predsiene, dvoch predizieb a ústrednej kráľovskej komnaty.

Rovnako originálna je aj výzdoba, ktorá rozvíja zložitý ikonografický program s motívmi, ako sú boj dobra so zlom, silné ženy Starého zákona, ctnosti Panny Márie či odkazy na bitku pri Lepante. Tento architektonicko-umelecký komplex sa považuje za jeden z najväčších monumentov na Západe, postavených na pamiatku veľkého námorného víťazstva.

Slová Bratstva a maliarky

Po skončení svätej omše predniesol don Ramón Marín Lebrón, predstavený Arcibratstva svätého ruženca, dojímavé slová, v ktorých vysvetlil dôvody, prečo bratstvo požiadalo o relikviu svätého Josemaríu — malú vzorku krvi uzavretú v sklenej doštičke a uloženú v jednoduchom relikviári — a prečo objednalo maľbu obrazu.

„Obraz, ktorý sme dnes požehnali,“ povedal, „zobrazuje v jednej scéne neoddeliteľné spojenie svätého Josemaríu so svätou Pannou Máriou, ktorú on miloval s nežnou synovskou láskou a vždy ju vzýval ako našu Matku. Relikvia svätého Josemaríu, ktorá zostane v tomto chráme, bude hmatateľným znakom blízkosti svätca, ktorý vedel nachádzať Boha v každodennosti, v tichu dobre vykonanej práce, v radosti z verného plnenia povinností a vo veľkodušnej službe druhým.“

Na záver predstavený brat obdaroval sláviacich kňazov reprodukciou novo požehnaného obrazu.

Napokon vystúpila aj Irene Martín Melguizo, autorka obrazu, ktorá vysvetlila:

„Na tomto diele, ktoré dnes požehnávame, a pred majestátom Panny Márie Ružencovej, sa svätý Josemaría javí ako dieťa, ktoré sa s dôverou zveruje do lona svojej Matky. Jeho oči, plné lásky a vďačnosti, akoby hovorili, že celý kresťanský život — aj v tom najmenšom, v každodennosti — nachádza svoj zmysel, keď sa všetko obetuje cez Máriu.“