Ktosi sa raz vyjadril, že mať dieťa s Downovým syndrómom je, ako keď sa s veľkými očakávaniami chystáte na výlet do Florencie, a potom, keď vaše lietadlo vzlietne, pilot vám oznámi, že pristanete v Holandsku. Treba však priznať, že také Holandsko tiež ponúka príťažlivé miesta pre turistov, nádherný vidiek a zaujímavé mestá.
V našom prípade na začiatku boli veľké obavy a aj nejaké tie slzy. Potom sme sa však s manželkou snažili naplno prijať do nášho života túto našu maličkú ,,holandskú” dcérku. Aj keď sme ešte nevedeli, ako to bude všetko fungovať, povedali sme si: ,,Toto je jej domov. Boh nám ju posiela, takže musí byť za tým niečo dobré. Preto už žiadne negatívne myšlienky, a pekne sa dajme do práce”.
Veľmi skoro sme sa museli vyrovnávať so skutočnosťou, že podobne ako iné deti s touto diagnózou, naša dcéra mala okrem psychických obmedzení aj vážnu poruchu srdca. Doktor nám povedal, že ide o malý otvor v srdci, ktorý je treba sústavne monitorovať. Niekedy sa tento problém vyrieši sám, ale inokedy je potrebná operácia. V prípade našej dcéry Angely sa už zakrátko ukázalo, že bude musieť podstúpiť operáciu. Našťastie operácia prebehla úspešne a Angela sa rýchlo zotavila. Vrátila sa jej chuť do jedla, dokázala zvládnuť rehabilitačné cvičenia bez toho, aby sa rýchlo unavila.
Keď mala tri roky, rozhodovali sme sa, do akého školského zariadenia ju dáme. Mala by to byť špeciálna škola, alebo ju integrovať v bežnej škole? Nakoniec sme sa rozhodli, že ju pošleme do Entreolivos, kam chodia aj jej sestry. Školu založili aktívni rodičia, členovia Opus Dei ako som aj ja, spolu s ďalšími svojimi priateľmi, ktorým záležalo na vzniku takejto školy. Zamestnanci školy po príchode našej dcéry prejavili veľkú ochotu prispôsobiť sa novej situácii, s ktorou mali len veľmi málo skúseností. Učitelia absolvovali kurzy, na základe ktorých mohli prispôsobiť hodiny a učivo pre osobitné potreby Angely. Naša dcéra sa tak veľmi úspešne zaradila medzi žiakov školy.
Zapojil som sa tiež do práce Asociácie Downovho syndrómu v Seville a mal som príležitosť spoznať sa s mnohými ďalšími rodičmi takýchto detí. Vymieňame si skúsenosti, rady, ako lepšie vychovávať a vzdelávať naše deti. Mohol by som vám vyrozprávať nejeden veľavravný príbeh o tom, ako títo rodičia prekonávali rôzne ťažkosti, ktoré môže niekedy doliehať na ľudí až skľučujúco. Myslím si, že viera v Božiu prozreteľnosť dáva človeku veľkú výhodu, keď je konfrontovaný s takouto skutočnosťou.
Osobne nerád používam výraz ,,postihnutí” pre deti s týmto syndrómom. Aj keď je pravdou, že učenie je pre tieto deti osobitne náročné (sú ako malí ,,slimáčikovia”, učia sa len pomaly, ale s trpezlivosťou a vytrvalosťou dokážu zájsť celkom ďaleko), v iných oblastiach sú jednoznačne ,,superschopné”. A to práve v tých najdôležitejších oblastiach života, ktoré pomáhajú robiť život ľuďom v ich blízkosti radostnejším: je to dobrota, neha, absolútna úprimnosť bez akéhokoľvek náznaku falošnosti, neutíchajúca dobrá nálada, bezstarostnosť ohľadom toho, čo si ostatní môžu myslieť, keď prejavujú svoju lásku a nehu, dychtivá snaha zlepšovať sa, a k tomu všetkému veľká schopnosť vedieť sa tešiť aj z tých najobyčajnejších vecí v živote. Prinajmenšom ja sám sa každý deň naučím niečo nové v tom, ako sa zlepšiť v týchto vlastnostiach.
Niekedy sa ma ľudia pýtajú, ako by som zareagoval, keby sa našiel medicínsky spôsob odstránenia tejto genetickej poruchy. Vždy odpoviem, že milujem Angelu takú aká je, a nemyslím si, že by som ju miloval viac, ak by bola iná. Aj s tými všetkými ťažkosťami dokáže byť Angela rovnako šťastná, alebo aj šťastnejšia, ako jej bratia a sestry, a okrem toho vlastní vzácne dary, ktoré sú veľkým obohatením pre ľudí v jej okolí. Všetky tieto deti sa rodia so špeciálnym ,,tmelivom”, ktoré pevnejšie zjednocuje rodiny, a učia nás, aby sme boli vďační za to čo máme. A okrem toho, je také ľahké ich milovať!
