SvätéhoEvanjelium (Jn 12, 1-11)
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.
Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:
„Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“
Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“
Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.
Komentár
Mária a Judáš cítili tú istú vôňu: ľúbeznú vôňu Krista (2 Kor 2, 15). Ale vôňa, ktorá vychádzala zo srdca každého z nich, bola veľmi odlišná, a rovnako odlišný bol aj ich spôsob prijatia daru Ježišovej lásky.
Pán vie, že jeho čas na zemi sa blíži ku koncu. Prišiel, aby nás miloval až do krajnosti (Jn 13, 1), ako nám hovorí svätý Ján v kapitole, ktorá nasleduje hneď po tej, ktorú dnes čítame. A tak, keďže prišiel milovať, v tejto vznešenej chvíli je jeho srdce obzvlášť citlivé na prejavy lásky, ktoré prijíma.
Mária nič neskrývala. Pravdepodobne si nebola vedomá všetkého, čo sa malo stať v nasledujúcich dňoch. Jej intuícia jej možno napovedala, že čoskoro sa môže stať niečo dôležité, ale pravdepodobne si neuvedomovala, čo všetko bude Veľkonočné tajomstvo obnášať.
A predsa je tu, bez akýchkoľvek podmienok, bez vyjednávania, bez vypočítavosti. Nevie, čo sa chystá, ale ani nekalkuluje. Dostala od Ježiša veľa lásky a jediné, na čom jej záleží, je pokúsiť sa priblížiť k tomuto spôsobu milovania so všetkým, čo má: so svojím najlepším olejom, so svojimi vlasmi. Pretože aj ženská krása môže byť - mala by byť - poctou Bohu.
Aj Judáš dostal od Ježiša veľa lásky. Jeho srdce sa však postupne uzavrelo pred týmto zdrojom svetla a tepla. Práve teraz je jeho duša temná a chladná. Preto ho už nedokážu rozcitlivieť ani tie najjemnejšie vône, ani ten najkrajší Pánov úsmev. Jeho zmysly sú natoľko skreslené, jeho život natoľko vykoľajený, že nakoniec súhlasí s predajom Ježiša za tridsať mincí, hoci podľa neho mal parfum hodnotu tristo denárov.
Teraz, keď sme sa naplno ponorili do Veľkého týždňa, môžeme sa priblížiť k blížiacemu sa veľkonočnému tajomstvu tým, že budeme konfrontovať svoj život s dvoma postavami, ktoré nám dnes Cirkev predstavuje. Podobne ako oni, aj my sme dostali od Ježiša veľa lásky. S úprimnosťou, s odvahou sa pýtajme sami seba, či sa Pánovi naozaj odplácame všetkým, čo máme: dušou, telom, časom a srdcom. Iba rozbitím nádoby, bez toho, aby sme čokoľvek zadržiavali, budeme môcť spievať so svätým Pavlom: „Vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania“ (2 Kor 2, 14).