Evanjelium (Mt 21, 1-11)

Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im:

„Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ,Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“

Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

„Povedzte dcére sionskej:

Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe,

tichý, sediaci na oslici,

na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali:

„Hosanna synovi Dávidovmu!

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

Hosanna na výsostiach!“

Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa:

„Kto je to?“

A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

Komentár

V tejto scéne sa napĺňajú slová proroka Zachariáša: „Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice“ (Zach 9, 9). Je to kráľ pokoja odetý v jednoduchosti.

Tento nádherný evanjeliový úryvok jemne hovorí o Ježišovej pokore, cnosti, ktorá je neoddeliteľná od otvoreného uznania pravdy. Neprichádza na vznešenom koni, ale na skromnom a tichom oslíkovi. Je však Kráľom a jeho vláda siaha až po kraj zeme (porov. Zach 9, 10). To, čo sa v slovách proroka len mihlo ako niečo tajomné, sa v Ježišovi naplno uskutočňuje. Ježiš je kráľ, a preto vstupuje do Jeruzalema, ale bez násilia, bez toho, aby vyhlásil povstanie proti rímskym vojskám. Jeho autorita pramení z jednoduchosti, z Božieho pokoja, jediného zdroja spásonosnej moci. Svätý Josemaría v homílii k tomuto úryvku zdôrazňuje, že „keď sa blížil okamih jeho umučenia a Ježiš chcel názorne ukázať svoje kráľovské postavenie, triumfálne vstúpil do Jeruzalema na oslovi!“^[1].

Blahoslavený Alvaro del Portillo pripomenul, že svätý Josemaría „nám často hovoril o tomto chudobnom oslíkovi, nástroji Ježišovho triumfu, v ktorom videl zobrazených všetkých kresťanov, ktorí sa prostredníctvom dobre vykonanej profesionálnej práce, vykonávanej pred tvárou Boha, snažia sprítomniť Krista medzi svojimi spoločníkmi a priateľmi, nesúc ho vo svojom živote a vo svojich skutkoch po mestách a dedinách, aby bol oslávený jedine Boh“^[2]. A pokračujúc v spomienkach poznamenal, že „aby oslík mohol niesť Pána (...), musela ísť duša apoštola a odviazať ho od jaslí. Tak aj my musíme ísť k tým dušiam okolo nás, ktoré čakajú na ruku apoštola (...), aby ich odviazal od jaslí pozemských vecí, aby sa mohli stať Pánovým trónom“^[3].

Ďalej blahoslavený Alvaro poznamenal, že „evanjelium nám nehovorí meno tých dvoch učeníkov, ktorých Ježiš požiadal, aby išli a odviazali osla, ale uvádza, že presne splnili Pánov príkaz (...). Poslušnosť týchto mužov urobiť presne to, čo im bolo povedané, bola predpokladom Kristovho triumfálneho vjazdu do Jeruzalema, ktorý bol zasa predohrou k definitívnemu víťazstvu nad hriechom, ktoré mal dosiahnuť o niekoľko dní neskôr na oltári kríža“^[4].

„Veľký zástup rozprestrel svoje vlastné plášte na ceste“, kadiaľ mal prejsť Ježiš (v. 8), ako gesto intronizácie, typické pre Dávidovu dynastiu (porov. 2 Kr 9, 13). Vítali ho aj konármi stromov, zatiaľ čo ho oslavovali slovami zo 118. žalmu, ktoré ho vyhlasovali za Mesiáša: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“ (Ž 118, 26), ku ktorým pridali výkrik: „Hosanna“, čo znamená: „zachráň nás, pomôž nám, spas nás“. Ich zvolanie znie ako radostná chvála a výbuch nádeje v skoré nastolenie Dávidovho kráľovstva a s ním aj vytúžené vykúpenie Izraela.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi zhŕňa to, čo dnes čítame v evanjeliu, takto: „Ježiš sa v určenom čase rozhodne vstúpiť do Jeruzalema, aby podstúpil utrpenie, zomrel a vstal z mŕtvych. Ako Kráľ Mesiáš, ktorý zvestuje príchod kráľovstva, vstupuje do svojho mesta, nesúc sa na osliatku. Je prijatý maličkými, ktorých nadšené volanie sa opakuje v eucharistickom Sanctus: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna (spas nás) (Mt 21, 9). Slávením tohto vstupu do Jeruzalema liturgia Cirkvi otvára Veľký týždeň“^[5].

^[1] Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 103.

^[2] Blahoslavený Álvaro del Portillo, List 1-IV-1992.

^[3] Svätý Josemaría, Poznámky z rozhovoru, 30-III-1947 (AGP, knižnica, P01, IX-1982, s. 56) citované v Ibid.

^[4] Blahoslavený Álvaro del Portillo, List 1-IV-1992.

^[5] Kompendium Katechizmu Katolíckej Cirkvi, bod 111.