Sanhedrin alebo veľrada bol najvyšší súd židovského práva, ktorý mal vykonávať spravodlivosť pomocou Tóry, ako ústnej, tak písanej. Súčasne reprezentoval židovský ľud pred rímskou autoritou.
Podľa starodávnej tradície mal sedemdesiatjeden členov, ktorí, ako sa predpokladalo, boli dedičmi povinností zastávaných sedemdesiatimi staršími, ktorí pomáhali Mojžišovi pri vykonávaní spravodlivosti; počet dopĺňal samotný Mojžiš. Časom sa vyvinul a jeho členmi boli predstavitelia kňazskej šľachty a najvýznamnejších rodov, zrejme v perzskom období, t.j. od 5. až 4. storočia pred Kristom. Prvýkrát sa spomína, aj keď pod menom gerúsia (rada starších), v čase vlády Antiochosa III. Veľkého (223-187 pred Kristom). Pod názvom Sanhedrin je známy od vlády Jána Hyrkána II. (63-40 pred Kristom). V tom čase mu predsedal panovník z dynastie Hasmoneovcov, ktorý bol tiež veľkňazom.
Herodes Veľký dal na začiatku svojej vlády popraviť veľkú časť ich členov – podľa Jozefa Flavia (Židovské starožitnosti 15,6) ich bolo štyridsaťpäť –, lebo rada sa mu odvážila pripomenúť hranice, v ktorých sa má pohybovať jeho moc. Nahradil ich osobami, ktoré mu boli podriadené. Počas jeho vlády a neskôr v čase Archelaosa bol Sanhedrin takmer bezvýznamný.
V čase rímskej vlády a tiež za vlády Poncia Piláta vykonával Sanhedrin na území Júdska opäť svoje súdne funkcie v občianskoprávnych a trestných konaniach. Vtedy boli vzťahy s rímskou správou bezproblémové a relatívny rozsah autonómie, ktorý jej bol ponechaný, nevybočoval z rímskej politiky platnej na dobytých územiach. Avšak s najväčšou pravdepodobnosťou bola možnosť vynášať rozsudok smrti, tzv. potestas gladii, vyhradená rímskemu vládcovi (prefektovi), ktorý, ako bolo vtedy bežné, mal od cisára rozsiahle súdne právomoci, okrem iného aj túto právomoc. Preto Sanhedrin nemohol nikoho odsúdiť na smrť, hoci prípady, ktoré boli v jeho právomoci, mohol prerokúvať.
Nočné zhromaždenie členov Sanhedrinu na výsluch Ježiša nebolo ničím iným ako predbežným vyšetrovaním, ktoré malo pripraviť obvinenie z trestného činu, ktoré bolo nasledujúce ráno proti nemu vznesené v procese pred rímskym prefektom.
Francisco Varo