„S RADOSŤOU SLÁVIME narodenie preblahoslavenej Panny Márie, lebo z nej vzišlo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“[1]. Týmito slovami začína eucharistická slávnosť tohto sviatku. Tak ako úsvit oznamuje pri každom ráne príchod nového dňa, tak aj narodením Matky Božej „svitla celému svetu nádej na spásu“[2]. S narodením Márie je vykúpenie už na dosah. Generácia za generáciou zbožných Izraelitov čakala na príchod Matky Mesiáša; čakali, ako prorokoval Micheáš, na „čas, keď porodí tá, ktorá má porodiť“ (Mi 5, 2).
„Možno lepšie pochopíme, čo znamená narodenie Panny Márie pre ľudstvo, ak si predstavíme situáciu väzňa. Dni väzňa sú dlhé, nekonečné… Počíta minúty poslednej noci, ktorú trávi vo väzení. Potom sa konečne otvoria dvere: nastala tak dlho očakávaná hodina slobody! Tieto nekonečné minúty, počítané jedna po druhej, nám pripomínajú evanjeliové stránky o Ježišovom rodokmeni. Jedno meno strieda druhé v monotónnom slede (...). Až kým sa konečne neozve hodina, ktorú si želal Boh: je to plnosť času, začiatok svetla, úsvit spásy: Jakub splodil Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus (Mt 1, 16)“[3].
Tento mariánsky sviatok je pozvánkou k radosti. Ako hovorí žalmista: „Prekypujem radosťou v Pánovi“ (Ž 12, 6). Pri spomienke na Máriine narodeniny zvolá jeden z cirkevných Otcov: „Nech teda celé stvorenie prekypuje radosťou (...) a nech s radosťou oslavuje všetko, čo je na svete a nad svetom. Dnes sa totiž vybudovala svätyňa Stvoriteľa všetkých vecí a stvorenie je novým a dôstojnejším spôsobom pripravené prijať do seba najvyššieho Stvoriteľa“[4].
MÁRIA SA NARODILA, aby sa prostredníctvom svojho veľkorysého fiat stala Matkou Vykupiteľa. Bola kľúčovou postavou v pláne, ktorý Boh pripravil na spásu ľudstva. Pán storočie za storočím s jemnosťou pripravoval mužov a ženy z jej rodu. Od prvého okamihu jej počatia ju obdivuhodným spôsobom posvätil, keď ju urobil „plnou milosti“ (Lk 1, 28); narodila sa nepoškvrnená podľa Božieho privilégia, aby bola matkou Božieho Syna. Hoci si to nikto z jej spoluobčanov neuvedomoval, „toto dievčatko, ešte malé a krehké, je tou ‚ženou‘ z prvého oznámenia o budúcom vykúpení, ktorú Boh postavil proti pokušiteľskému hadovi (porov. Gn 3, 15)“[5].
Preto, ako to svätí opakovali v priebehu vekov, môžeme bez obavy z preháňania povedať, že toto „dievčatko“ je majstrovským dielom stvorenia, najkrajším zo všetkých stvorení. Napríklad svätý Ján Damascénsky poukazuje na to, že „dnes na zemi ten, kto kedysi oddelil oblohu od vôd a povýšil ju do výšky, stvoril nebo zo zemského prírodného materiálu, a toto nebo je z božského hľadiska oveľa nádhernejšie ako to prvé“[6].
Panna Mária je stvorením, ktoré Boh miluje najviac, bránou, cez ktorú vstupuje na túto zem. Hoci ju Trojica predurčila na najvyššie poslanie, Boh chcel počkať na slobodnú odpoveď Márie. „Zamyslime sa teraz nad vznešenou chvíľou, keď archanjel Gabriel zvestuje Panne Márii rozhodnutie Najvyššieho. Naša Matka počúva a pýta sa, aby lepšie porozumela tomu, čo od nej Pán žiada; a potom nasleduje jej rozhodná odpoveď: fiat (Lk 1, 38) — nech sa mi stane podľa tvojho slova — ovocie tej najvyššej slobody: slobody rozhodnúť sa pre Boha“[7].
SPOLU S RADOSŤOU zo správy o jej narodení liturgia zdôrazňuje Božiu prozreteľnosť voči nám. Pán nám poskytuje svoju starostlivosť počas celej našej osobnej histórie i ako Božieho ľudu. Nenecháva nás napospas osudu. „Tento sviatok nám pripomína, že Boh je verný svojim sľubom a že prostredníctvom Najsvätejšej Márie sa rozhodol prebývať medzi nami“[8]. Rodokmeň Ježiša Krista, ktorý sa číta v evanjeliu, nie je len jednoduchým zoznamom mien, ktorý siaha od Abraháma až po Ježiša, ale má hlbší význam. V tomto zozname vynikajú žiarivé postavy, ako napríklad patriarchovia, ktorí boli verní Božiemu hlasu; medzi týmito menami však nájdeme aj temné príbehy, ľudí, ktorí sa správali malicherným spôsobom.
Z tohto úryvku opäť vyplýva, že, ako povedal svätý Josemaría, „tak ako my ľudia píšeme perom, Pán píše nohou od stola, aby bolo vidieť, že to je On, kto píše: to je to neuveriteľné, to je to úžasné“[9]. Pre Boha neexistujú slepé uličky. Hoci vždy rešpektuje našu slobodu, Pán „vie v našom zlyhaní nájsť nové cesty pre svoju lásku. Boh nezlyháva. Tak je tento rodokmeň zárukou Božej vernosti, zárukou, že Boh nás nenechá padnúť, a výzvou, aby sme svoj život vždy znova nasmerovali k Nemu, aby sme vždy znova kráčali ku Kristovi“[10].
Rozjímať o Márii znamená hľadieť na vzor, ktorý nám dal sám Boh. V litániách ruženca ju vzývame pod titulom „Panna verná“ a „Príčina našej radosti“: na jej sviatok ju môžeme prosiť, aby nám pomohla byť šťastnými tým, že budeme každý deň verní Božím plánom, ktoré sú vždy nové.
[1] Úvodný spev.
[2] Modlitba po prijímaní.
[3] Joseph Ratzinger, El Rostro de Dios, ed. Sígueme, Salamanca, 1983.
[4] Svätý Ondrej z Kréty, Kázanie 1, PG 97, č. 806–810.
[5] Svätý Ján Pavol II, Homília, 8-IX-1980.
[6] Svätý Ján Damascénsky, Kázanie o narodení Panny Márie, PG 96, 661 a nasl.
[7] Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 25.
[8] František, Audiencia, 8-IX-2021.
[9] Svätý Josemaría, Rozjímanie, 2-X-1962.
[10] Benedikt XVI, Homília, 8-IX-2007.