Evanjelium (Mt 11, 25-30)
Ježiš povedal:
„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.
Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Komentár
Ježiš sa nahlas modlí a evanjelista uvádza konkrétne slová, ktorými sa obrátil na Boha: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11, 25). Nazýva ho Otcom a teší sa z toho, že má v obľube tých najmenších a že práve im zjavuje tie najhlbšie veci. Boh sa skutočne teší z detí, lebo, ako pripomína pápež František, „deti sú samy osebe bohatstvom pre ľudstvo aj pre Cirkev, pretože nás neustále odkazujú na podmienku potrebnú na vstup do Božieho kráľovstva: aby sme sa nepovažovali za sebestačných, ale za tých, ktorí potrebujú pomoc, lásku a odpustenie. A všetci potrebujeme pomoc, lásku a odpustenie“ (Audiencia, 18-III-2015).
Svätý Josemaría zažil túto božskú priazeň, ktorá, keď chce, osvecuje srdcia tých, ktorí Ho hľadajú s jednoduchosťou, aby prenikli do božskej intimity a pochopili, čo znamená byť Božími deťmi. Jedinečná skúsenosť, ktorá sa odohrala v konkrétny deň, 16. októbra 1931. O niekoľko rokov neskôr spomínal na to, čo v ten deň prežil, keď videl, ako sa na ňom naplnili Ježišove slová, ktoré zaznamenal Matúš: „Mohol by som vám povedať, kedy, v akom okamihu a do akej miery siahala tá prvá modlitba Božieho syna. Od detstva som sa v Otčenáši naučil volať Otec; ale cítiť, vidieť, obdivovať tú Božiu vôľu, aby sme boli jeho deťmi…, na ulici a v električke – hodinu, hodinu a pol, neviem presne; Abba, Pater!, musel som kričať. V evanjeliu sú úžasné slová; vlastne všetky sú: Nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť (Mt 11, 27). V ten deň, v ten deň chcel výslovne, jasne a kategoricky, aby ste sa spolu so mnou vždy cítili ako Božie deti, deti tohto Otca, ktorý je v nebesiach a ktorý nám dá všetko, o čo Ho poprosíme v mene jeho Syna“ (En diálogo con el Señor, Rezar con más urgencia, Meditácia z 24-XII-1969), bod 3).
Ježiš nám dal príklad tej pokory a jednoduchosti, ktorú obdivuje u detí. Tak to zdôraznil svätý Josemaría, keď rozjímal nad týmto úryvkom z evanjelia: „Ježiš Kristus, náš Pán, nám vo svojom učení často ponúka príklad svojej pokory: učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom (Mt 11, 29). Aby sme všetci, ty aj ja vedeli, že nejestvuje iná cesta, že iba úprimné poznanie našej ničoty v sebe ukrýva silu pritiahnuť k sebe Božiu milosť. Ježiš prišiel kvôli nám, aby hladoval a sýtil, prišiel, aby cítil smäd a dával piť, prišiel, aby sa obliekol do našej smrteľnosti a odial sa nesmrteľnosťou, prišiel chudobný, aby obohacoval“ (Boží priatelia, bod 97).
V evanjeliovej scéne, ktorú rozoberáme, Ježiš po tom, čo vyjadril svoju radosť z Božej priazne k tým, ktorí sú jednoduchí ako deti, dodáva niečo veľmi utešujúce: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28). K poskytnutiu odpočinku však kladie jednu podmienku: „Vezmite na seba moje jarmo“ (Mt 11, 29). „V čom spočíva toto ‚jarmo‘, ktoré namiesto toho, aby zaťažovalo, uľahčuje, a namiesto toho, aby drvilo, oslobodzuje?“ pýtal sa Benedikt XVI. „Kristovo jarmo je zákon lásky, je to jeho prikázanie, ktoré zanechal svojim učeníkom. Skutočným liekom na rany ľudstva – či už sú to rany materiálne, ako hlad a nespravodlivosť, alebo psychické a morálne, spôsobené falošným blahobytom – je pravidlo života založené na bratskej láske, ktoré má svoj prameň v Božej láske. Preto je potrebné opustiť cestu arogancie a násilia, ktoré sa využívajú na získavanie čoraz väčších pozícií moci a na zabezpečenie úspechu za každú cenu“ (Benedikt XVI, Anjel Pána, 3-VII-2011).