Evanjelium (Jn 6, 51-58)

Ježiš povedal zástupom:

„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Židia sa hádali medzi sebou a hovorili:

„Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“

Ježiš im povedal:

„Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

Komentár

Evanjelium na slávnosť Božieho tela obsahuje úryvok z Ježišovej reči o chlebe života, ktorú predniesol v synagóge v Kafarnaume po zázraku rozmnoženia chlebov a rýb. Svätý Ján rozpráva, že Ježišove slová o budúcom tajomstve jeho tela a krvi vyvolali prekvapenie a odmietnutie. Cirkev však neprestáva každý deň obnovovať svoju vďačnú vieru v skutočnú prítomnosť Ježiša pod sviatostnými spôsobmi; a preto Ho aj vynáša v sprievode ulicami, aby Ho všetci mohli uctievať a prijať jeho požehnania.

Ježiš sa vo svojej reči odvoláva na slávnu mannu, ktorú Boh zoslal na púšti pre Izraelitov a ktorá ich tak veľmi udivovala. Kniha Exodus hovorí, že „keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: Čo je to! Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť“ (Ex 16, 15). Je logické, že aj my kresťania prejavujeme svoj úžas nad oveľa vznešenejším a tajomnejším darom, akým je Eucharistia, ktorá nám dáva večný život.

Ježiš vysvetľuje, že manna z púšte predznamenávala skutočný chlieb z neba, ktorý Boh mal dať ľuďom prostredníctvom svojho Syna. Aj zázrak rozmnoženia chlebov mal nejako predznamenávať Eucharistiu, a preto bol predohrou Ježišovho kázania. Ale tí, čo jedli mannu v púšti, zomreli; rovnako ako tí, ktorí hľadali Ježiša len preto, aby nasýtili svoje telá. Pán nás pozýva, aby sme túžili po pravom chlebe z neba, ktorý nasýti duše v ich hlade po Bohu a daruje im večný život; život samotného vzkrieseného Ježiša.

Keď Ježiš pozval, aby jedli a pili jeho vlastné telo a krv, došlo k dramatickému odchodu mnohých z jeho učeníkov. Ale viera v skutočnú prítomnosť Ježišovho tela a krvi pod sviatostnými podobami je jedným z najcharakteristickejších prvkov kresťanského vyznania. Okrem toho, že je zakorenená v textoch Nového zákona, ako je tento Ježišov prejav alebo rozprávania o ustanovení Eucharistie, prejavuje sa už od počiatkov Cirkvi. Napríklad okolo roku 90 po Kr. písal svätý Ignác Antiochijský: „doketisti sa držia stranou od Eucharistie a modlitby, lebo nechcú vyznať, že Eucharistia je telo nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré trpelo za naše hriechy a ktoré Otec vo svojej dobrotivosti vzkriesil“ (List Smyrnčanom, 7).

V komentári k reči Ježiša v synagóge pápež František vyzval k obnoveniu tejto stáročnej eucharistickej viery a k tomu, aby sme sa nechali premeniť Kristom pri jeho prijímaní: „Chlieb je skutočne jeho Telo darované za nás, víno je skutočne jeho Krv preliata za nás. Eucharistia je samotný Ježiš, ktorý sa nám celkom daruje. Živiť sa z neho a žiť v ňom prostredníctvom svätého prijímania, ak to robíme s vierou, premieňa náš život, premieňa ho na dar Bohu a blížnym. Živiť sa týmto ‚Chlebom života‘ znamená naladiť sa na Kristovo srdce, osvojiť si jeho rozhodnutia, jeho myšlienky, jeho správanie. Znamená to vstúpiť do dynamiky lásky a stať sa ľuďmi pokoja, ľuďmi odpustenia, zmierenia a solidárneho zdieľania. To isté, čo urobil Ježiš“ (Anjel Pána, 16-VIII-2015).

„Náš Boh sa rozhodol zostať v Svätostánku, aby nás živil, aby nás posilňoval, aby nás zbožšťoval, aby dával účinnosť našej práci a nášmu úsiliu“, poznamenal svätý Josemaría. A dodal: „Ak sme boli obnovení prijatím tela Pána, musíme to preukázať skutkami. Nech sú naše myšlienky úprimné: o pokoji, o odovzdaní sa, o službe. Nech sú naše slová pravdivé, jasné, včasné; nech vedia utešiť a pomôcť, nech vedia predovšetkým prinášať druhým Božie svetlo. Nech sú naše činy dôsledné, účinné, správne: nech majú ten bonus odor Christi, dobrú vôňu Krista, lebo pripomínajú jeho spôsob správania sa a života“ (Ísť s Kristom, bod 151).