Evanjelium Mt 8, 5-17
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:
„Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal:
„Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal:
„Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ,Choď!‘ – ide; inému: ,Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ,Urob toto!‘ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal:
„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal:
„Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“
A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.
Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Komentár
Práve láska stotníka k svojmu sluhovi ho podnecuje, aby sa priblížil k Pánovi. Miluje svojho chorého sluhu a táto láska mu pomáha prekonať prípadné ľudské ohľady.
Prejavuje tiež veľkú ohľaduplnosť voči Ježišovi. Keď Žid vstúpil do domu pohanov, podľa Mojžišovho zákona sa stal rituálne nečistým. Preto chcel Ježišovi ušetriť nutnosť vstúpiť do svojho domu. Táto ohľaduplnosť stotníka voči Pánovi je pozoruhodná.
Predovšetkým však udivuje jeho viera v Ježišovu moc. Rovnako ako on sám, ako rímsky stotník, má moc nad vojakmi, je si vedomý, že Božia moc je oveľa väčšia: čo sa povie, to sa stane. Jeho viera bola účinná, lebo v tom okamihu sa sluha uzdravil. A Ježiš je ohromený jeho vierou: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli“. Aká úžasná pochvala! Prosme Pána o vieru stotníka.
Liturgia Cirkvi čerpá zo slov stotníka, aby oživila vieru v okamihu prijímania samotného Ježiša vo Svätej Eucharistii. Lebo viera musí byť aj pokorná. Pokora stotníka bola bránou, ktorou Pán vošiel, nielen aby uzdravil telo chorého, ale aby vstúpil do duše stotníka.
Po tomto prvom zázraku Ježiš uzdravil Petrovu svokru, ktorá sa hneď pustila do služby. A neskôr pokračoval v uzdravovaní chorých a vyháňaní démonov z posadnutých. Ježiš je dojatý ľudským utrpením, prijíma ho za svoje: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“ (Iz 53, 4).
Aj my máme svoje vnútorné choroby: naše hriechy. Obracajme sa s vierou k Pánovi, najmä vo sviatostiach a v modlitbe. Keď Ježiš nájde v nás vieru stotníka, keď sa na Neho spoliehame, príde nám na pomoc.