Evanjelium (Mt 10, 37-42)

Ježiš povedal svojim apoštolom:

„Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“

Komentár

Evanjelium podľa svätého Matúša obsahuje päť veľkých Ježišových rečí, čo je narážka na päť zvitkov Mojžišovho zákona, teda Pentateuchu. Druhá z týchto rečí sa zvyčajne nazýva Reč o poslaní, pretože obsahuje sériu pokynov Majstra pre tých, ktorých poslal do miest a dedín, aby zvestovali blížiaci sa príchod Božieho kráľovstva. Rovnako ako minulú nedeľu, aj dnes liturgia uvádza úryvok z tejto reči.

„Kto miluje svojho otca alebo svoju matku viac ako mňa, nie je ma hoden…“ (v. 37). Ježišove slová majú veľmi prísny tón a vyžadujú od učeníkov pevné a veľkorysé rozhodnutia. Ježiš veľmi trefne porovnáva nasledovanie Ho a evanjelizáciu s tými najpodstatnejšími a najdôležitejšími rozmermi človeka, akými sú rodina a vlastný život.

Pápež František vysvetlil túto prioritu takto: „Otcova láska, materinská nežnosť, sladké priateľstvo medzi bratmi a sestrami – to všetko, hoci je to veľmi dobré a legitímne, nemôže mať prednosť pred Kristom. Nie preto, že by nás chcel bez srdca a bez vďačnosti, práve naopak, ale preto, že postavenie učeníka vyžaduje prioritný vzťah s učiteľom“ (Anjel Pána, 2-VII-2017). Ježiš nepodporuje odmietanie či pohŕdanie blízkymi, ale poukazuje na radikálnu a prvoradú hodnotu lásky k Bohu a hľadania dobra duší, čo je najlepší spôsob, ako milovať druhých.

„Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma…“ (v. 38). Je prekvapujúce, že Ježiš už hovorí apoštolom o kríži, keď ich práve vybral na začiatku svojho pôsobenia v Galilei. Nevieme, čo si oni z týchto slov, vyslovených oveľa skôr pred Umučením, vyvodili. V každom prípade znamenajú, že učeník sa môže stotožniť s Učiteľom; nielen preto, že je poslaný hlásať evanjelium tak ako On, ale aj preto, že sa môže obetovať za druhých, ako to urobil Ježiš na kríži.

Myšlienka kríža vyvoláva určitý prirodzený strach a mohla by nás odradiť od toho, aby sme Pána nasledovali ešte vernejšie. Je to však strach, ktorý prekonáme, ak dobre poznáme zmysel kríža pre každého z nás. Svätý Gregor Veľký to vysvetlil takto: „Kríž môžeme niesť dvoma spôsobmi: buď tým, že ovládame svoje telo prostredníctvom zdržanlivosti, alebo tým, že si zo súcitu osvojíme potreby blížneho“ (Homiliae in Evangelia, 57).

Niesť kríž každý deň pre väčšinu kresťanov zvyčajne znamená naučiť sa ovládať vlastné vášne a chúťky, predovšetkým s cieľom urobiť život príjemnejším a milším pre druhých. Svätý Josemaría poznamenal: „Ozajstné prekážky, ktoré ťa oddeľujú od Krista — pýcha, zmyselnosť… —, sa dajú prekonať modlitbou a pokáním. Modliť sa a umŕtvovať znamená aj starať sa o druhých a zabudnúť na seba samého. Keď takto budeš žiť, uvidíš, že zmizne väčšina ťažkostí, ktoré ťa teraz trápia“ (Krížová cesta, X. zastavenie, bod 4).

Na druhej strane Ježiš nehovorí len o zrieknutí sa. Spomína aj odmenu, ktorú získavame, keď Ho verne nasledujeme a keď sa staráme o jeho učeníkov. Ako hovoril aj svätý Josemaría: „Úprimne sa odovzdať v službe iným je také účinné, že to Boh odmení pokorou plnou radosti“ (Vyhňa, bod 591). Ježišov učeník, ktorý sa veľkoryso obetuje, je šťastný. A zvyčajne zažíva, že tí, ktorí majú prospech z jeho práce, ho prijímajú s láskou a uznaním. Aj malé gesto, ako je ponúknutie pohára vody učeníkovi, sa vykonáva tak, ako keby sa ponúkalo jeho vlastnému Učiteľovi. A práve preto ani prejavy lásky voči Učiteľovým služobníkom nezostanú bez odmeny od Boha.