Niekedy sa však zdá, akoby sa to všetko spojilo a slabosť sa prejavuje neobyčajne výrazne; je to preto, aby sme si uvedomili, ako málo znamenáme. Čo v takom prípade robiť?
Expecta Dominum, dúfaj v Pána a buď statočný, ži z nádeje, radí nám Cirkev, v láske a viere. Viriliter age, správaj sa ako muž. Čo na tom záleží, že sme stvorení z hliny, keď máme svoju nádej v Bohu? A ak človek niekedy padne alebo zaostane - nie je nutné, aby sa to stalo - môže dostať liek, ako sa to normálne deje v bežnom živote, keď ide o naše telesné zdravie. A začať odznova!
(...)Prenesme tento príklad do duchovného života. Keď vidíme svoju úbohosť, všetky hriechy a omyly - hoci by vďaka Božej milosti neboli také strašné - obráťme sa v modlitbe na nášho nebeského Otca a povedzme mu: ,,Pane, poskytni mojej krehkosti a mojej biede, tejto rozbitej nádobe z hliny niekoľko drôtov a potom - skrze moju bolesť a tvoje odpustenie - budem silnejší a krajší ako predtým! Túto utešujúcu modlitbu by sme mali opakovať zakaždým, keď sa naša biedna hlinená nádoba rozbije. (Boží priatelia, 94-95)