„Vaša práca by mala byť modlitbou.“

Prv, ako začneš pracovať, polož si na stôl alebo vedľa svojich pracovných nástrojov kríž. Občas sa naň pozri... Keď pocítiš únavu, tvoje oči sa obrátia na Ježiša a nájdeš novú silu, aby si mohol pokračovať vo svojom úsilí. Pretože tento kríž je viac ako len portrét milovaného človeka – rodičov, detí, manželky, snúbenice... – On je ti všetkým: je tvojím otcom, bratom, priateľom, tvojím Bohom, i láskou všetkých lások.(Krížová cesta, 11.zastavenie, č.5)

V týchto chvíľach rozhovoru s Ježišom, ktorý nás vidí a počúva zo Svätostánku, často zvyknem hovorievať, že nemôžeme upadnúť do neosobnej modlitby a pripomínam, že na to, aby sme s Pánom ihneď nadviazali dialóg – slová nie sú nevyhnutné – je potrebné vyjsť z anonymity, postaviť sa pred neho takí, akí sme, bez skrývania sa v mase ľudí zapĺňajúcej kostol, bez rozplývania sa v nekonečnom slede prázdnych slov, ktoré nevychádzajú zo srdca a ktoré sú nanajvýš tak plodom nejakého bezobsažného zvyku.

Ešte dodám, že aj tvoja práca by mala byť osobnou modlitbou, mala by sa premeniť na veľký rozhovor s naším nebeským Otcom. Ak budeš hľadať posvätenie vo svojej profesionálnej činnosti a prostredníctvom nej, nevyhnutne sa budeš musieť snažiť o to, aby sa stala modlitbou bez anonymity. A nemôžeš ani dovoliť, aby sa tvoje radosti a starosti pokryli šeďou rutinného a neosobného plnenia úloh, pretože v tom okamihu by vyhasol onen božský impulz, oživujúci tvoju každodennú prácu. (Boží priatelia, 64)