V týchto chvíľach rozhovoru s Ježišom, ktorý nás vidí a počúva zo Svätostánku, často zvyknem hovorievať, že nemôžeme upadnúť do neosobnej modlitby a pripomínam, že na to, aby sme s Pánom ihneď nadviazali dialóg – slová nie sú nevyhnutné – je potrebné vyjsť z anonymity, postaviť sa pred neho takí, akí sme, bez skrývania sa v mase ľudí zapĺňajúcej kostol, bez rozplývania sa v nekonečnom slede prázdnych slov, ktoré nevychádzajú zo srdca a ktoré sú nanajvýš tak plodom nejakého bezobsažného zvyku.

Ešte dodám, že aj tvoja práca by mala byť osobnou modlitbou, mala by sa premeniť na veľký rozhovor s naším nebeským Otcom. Ak budeš hľadať posvätenie vo svojej profesionálnej činnosti a prostredníctvom nej, nevyhnutne sa budeš musieť snažiť o to, aby sa stala modlitbou bez anonymity. A nemôžeš ani dovoliť, aby sa tvoje radosti a starosti pokryli šeďou rutinného a neosobného plnenia úloh, pretože v tom okamihu by vyhasol onen božský impulz, oživujúci tvoju každodennú prácu. (Boží priatelia, 64)