„Utiekajte sa k Božiemu milosrdenstvu.“

Skutočne, s každým z nás to bolo ako s Lazárom. Zvolanie ,,Veni foras!“, poď von!, nás dalo do pohybu. – Aké bolestné je vidieť tých, čo sú ešte mŕtvi a nepoznajú moc Božieho milosrdenstva! – Obnov si svoju svätú radosť, pretože oproti človeku, ktorý sa rozkladá bez Krista, sa dvíha človek, ktorý s ním vstal z mŕtvych. (Vyhňa, 476)

Je dobre, že sme sa zamysleli nad úskokmi týchto nepriateľov duše: nad nezriadenou zmyselnosťou a pohodlnou ľahkomyseľnosťou; nad nerozvážnosťou rozumu, ktorý sa stavia proti Pánovi; nad nadutou domýšľavosťou, ktorá ničí lásku k Bohu i k stvoreniam. Všetky tieto rozpoloženia duše sú jasnými prekážkami a ich moc znepokojiť je veľká. Preto nás liturgia vyzýva utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu: K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou– modlili sme sa v úvodnom speve Svätej omše. A v modlitbe nad obetnými darmi sme ešte dodali: Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.

Teraz, keď sa blíži čas spásy, je útechou počuť z pier svätého Pavla: Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva.

Keď začnete listovať vo Svätom písme, odhalíte neustálu prítomnosť Božieho milosrdenstva, ktoré napĺňa zem, ktoré sa vzťahuje na všetky jeho deti, super omne carne, ktoré nás obklopuje, ktoré nás predchádza, ktoré sa rozhojňuje, aby nám pomáhalo, a v ktorom sa neustále utvrdzujeme. Boh, milujúci otec, pamätá na nás vo svojom milosrdenstve: milosrdenstve láskavom, milosrdenstve krásnom, ako kvapky za veľkého sucha.

Ježiš Kristus zhrňuje a zostručňuje celé dejiny Božieho milosrdenstva do jedinej vety: Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. A pri inej príležitosti: Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! (Ísť s Kristom, 7)

Chcem dostávať správy emailom

email