Nehľadíme na svet so smutným výrazom na tvári. Možno neúmyselne, ale slabú službu urobili katechéze tí životopisci svätých, ktorí sa za každú cenu snažili nájsť u Božích služobníkov výnimočné veci už od ich útleho detstva.
Teraz sme sa s Božou pomocou i v slede zdanlivo jednotvárnych dní naučili odhaľovať spatium verae poenitentiae – čas pravého pokánia; a v týchto chvíľach si robíme predsavzatie emendatio vitae – zlepšenia nášho života. To je cesta, ako sa otvoriť milosti a vnuknutiam Ducha Svätého v duši. A s touto milosťou – znovu zdôrazňujem – prichádza gaudium cum pace – radosť, pokoj a vytrvalosť na našej ceste. (Ísť s Kristom, 9)