„Skrytá nádhera vnútorného života.“

Až doteraz si nechápal posolstvo, ktoré my kresťania prinášame ostatným ľuďom: skrytú nádheru vnútorného života. Aký nový svet pred nimi otváraš! (Brázda, 654)

Koľko nových vecí si odhalil! – Predsa si však niekedy trochu naivný a myslíš si, že si už všetko videl, všetkému rozumieš… Potom sa však svojimi rukami dotkneš jedinečného a nesmierneho bohatstva pokladov Pána, ktorý ti bude vždy ukazovať ,,nové veci“, keď ty budeš odpovedať s jemnosťou a láskou. A tak pochopíš, že si na začiatku cesty, pretože svätosť spočíva v zjednotení sa s Bohom, s naším Bohom, ktorý je nekonečný, nevyčerpateľný. (Brázda, 655)

Nebudeme sa klamať… – Boh nie je nijaký tieň, vzdialená bytosť, ktorá nás stvorí a potom nás opustí; nie je ani pán, čo odchádza a už sa nevráti. Hoci ho nevnímame našimi zmyslami, jeho existencia je oveľa skutočnejšia než všetky reality, ktorých sa dotýkame a ktoré vidíme. Boh je tu, s nami, prítomný, živý: vidí nás, počuje, riadi nás a pozoruje aj naše najmenšie skutky, naše najskrytejšie úmysly. Veríme tomu…, ale žijeme, akoby Boh neexistoval! Pretože mu nevenujeme ani jedinú myšlienku, ani jediné slovo; pretože ho neposlúchame, ani sa neusilujeme ovládať naše vášne; pretože mu neprejavujeme lásku, ani mu neprinášame zadosťučinenie… – Chceme aj naďalej žiť s vierou, ktorá je mŕtva? (Brázda, 658)