Vo svojom vnútri počuješ hlas: ,,Ako len ťaží to bremeno, ktoré si na seba dobrovoľne vzal!“... Je to hlas diabla; bremeno... tvojej pýchy.

Pros Pána o pokoru a potom aj ty pochopíš Ježišove slová: iugum enim meum suave est, et onus meum leve, ktoré rád voľne prekladám takto: Moje bremeno je sloboda, moje bremeno je láska, moje bremeno je jednota, moje bremeno je život, moje bremeno je účinné pôsobenie. (Krížová cesta, 2.zastavenie, č.4)

V našom okolí pociťujeme ovzdušie strachu pred krížom, pred Pánovým krížom. Je to preto, lebo sme začali každú životnú nepríjemnosť hneď nazývať krížom a nie sme schopní ju niesť ako Božie deti, s nadprirodzeným pohľadom. Došlo to až tak ďaleko, že sa z ciest odstraňujú kríže, ktoré tam postavili naši predkovia!

Kristovým utrpením prestal byť kríž symbolom trestu, a stal sa znamením víťazstva. Kríž je znakom Vykupiteľa: in quo est salus, vita et resurrectio nostra: v ňom je naša spása, náš život a naše vzkriesenie. (Krížová cesta, 2.zastavenie, č.5)