“Prišiel Advent.“

Prišiel Advent. Aký dobrý čas, aby sme si obnovili úprimnú túžbu, očakávanie a nedočkavosť po Kristovom príchode! Po jeho každodennom príchode do tvojej duše v Eucharistii! ,,Ecce veniet!“ – Hľa, prichádza!, povzbudzuje nás Cirkev. (Vyhňa, 548)

Začína sa nový liturgický rok a introit, vstupná modlitba svätej omše, nás pozýva uvažovať o skutočnosti úzko súvisiacej s počiatkom nášho kresťanského života; totiž o povolaní, ktoré sme dostali. Vias tuas, Domine, demonstra mihi, et semitas tuas edoce me –Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Prosíme Pána, aby nás viedol v svojich šľapajach a aby sme tak mohli dospieť k plnosti jeho prikázaní – k láske. Predstavujem si, že vy, keď sa rovnako ako ja zamyslíte nad okolnosťami, ktoré sprevádzali vaše rozhodnutie naplno žiť život viery, budete ďakovať Bohu; s úprimným presvedčením a bez falošnej pokory – že my sami na tom nemáme nijakú zásluhu. Obvykle sme sa už od detstva učili vzývať Boha v modlitbe vďaka našim kresťanským rodičom; neskôr to boli naši učitelia, kamaráti a známi, ktorí nám mnohorakými spôsobmi pomáhali nestratiť Krista z dohľadu. (Ísť s Kristom, 1)