„Práca, znamenie Božej lásky.“

Hovoríš mi, že ti veľmi pomáha táto myšlienka: koľko obchodníkov sa už od čias prvých kresťanov stalo svätými? A chceš dokázať, že je to možné i dnes… – Pán ťa neopustí v tomto úsilí. (Brázda, 490)

Ja som vždy učil - už štyridsať rokov to učím -, že každá cnostná ľudská práca, intelektuálna alebo manuálna, musí byť kresťanom vykonávaná s najväčšou možnou dokonalosťou: s dokonalosťou ľudskou (teda s profesionálnou odbornosťou) i s dokonalosťou kresťanskou (pre lásku k Božej vôli a v službe ľuďom). Ak je vykonaná takto, prispieva ľudská práca, aj keď sa zdá úbohá a bezvýznamná, ku kresťanskému usporiadavaniu svetských skutočností - k zdôrazneniu ich božského rozmeru - a je prijatá a začlenená do zázračného diela Stvorenia a Spásy sveta: práca sa tak pozdvihuje na úroveň milosti, posväcuje sa, mení sa v Božie dielo, operatio Dei, opus Dei.

Keď kresťanom pripomenieme nádherné slová z Genezis - že Boh stvoril človeka, aby pracoval -, spomenieme si aj na príklad Krista, ktorý skoro celý svoj pozemský život pracoval ako tesár v jednej dedine. Milujeme túto ľudskú prácu, ktorú On prijal ako životný stav, kultivoval ju a posväcoval. V práci - vo vznešenej tvoriacej námahe ľudí - vidíme nielen jednu z najvyšších ľudských hodnôt, prostriedok nevyhnutný k rozvoju spoločnosti a k vytváraniu stále spravodlivejšieho usporiadania vzťahov medzi ľuďmi, ale aj znamenie Božej lásky k jeho stvoreniam a lásky ľudí medzi sebou a k Bohu. Je to prostriedok k zdokonaľovaniu samého seba, cesta k svätosti. (Konverzácie Mons. Escrivá de Balaguer, 10).