“Otec môj ebeský, pomôž mi.”

Tebe, ktorý tak ľahko strácaš odvahu, zopakujem jednu veľmi utešujúcu skutočnosť: tomu, kto robí, čo môže, Boh nikdy neodoprie svoju milosť. Náš Pán je Otec, a keď mu syn v tichosti svojho srdca povie: môj nebeský Otče, tu som, pomôž mi... a keď sa utieka k Božej Matke, ktorá je aj našou Matkou, postupuje vpred. (Krížová cesta, 10 zastavenie, č.3)

Pristupujte týždenne – keď je treba, bez škrupúľ aj častejšie, ku Sviatosti zmierenia, k božskej sviatosti odpustenia. Znovuoblečení do milosti budeme prechádzať pomedzi vrchy, bez zastávky, až vystúpime na vrchol naplnenia kresťanského poslania. Keď budeme s dobrou vôľou využívať tieto prostriedky a prosiť Pána, aby nám každým dňom dával väčšiu nádej, dosiahneme nákazlivú radosť tých, čo vedia, že sú Božími deťmi: ,,ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ A preto – optimizmus. Hnaní silou nádeje budeme bojovať o to, aby sme zmazali lepkavú škvrnu, rozširovanú rozsievačmi nenávisti, a znovu objavíme svet krásny a radostný, taký nádherný a čistý, aký vyšiel z Božích rúk; a ak sa naučíme ľutovať svoje hriechy, s rovnakou krásou ho znovu navrátime jemu. Je potrebné rásť v nádeji, lebo tak sa upevní aj naša viera, ktorá je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Mali by sme rásť v tejto cnosti, čo znamená prosiť Pána, aby v nás rozhojnil svoju lásku, pretože skutočne dúfať môžeme iba v to, čo zo všetkých síl milujeme. A milovať Pána stojí za to. Viete rovnako dobre ako ja, že zamilovaný človek sa odovzdáva s istotou a úplne, v nádhernej súhre sŕdc, ktoré ako jedno bijú vo vzájomnej zhode. Aká teda bude Božia láska? Neviete, že Kristus zomrel za každého z nás? Áno, pre naše malé, úbohé srdce sa Ježiš obetoval, aby ho spasil.

Pán nám často vraví o odmene, ktorú nám získal svojou smrťou a vzkriesením. ,,Ja vám idem pripraviť miesto. Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“Cieľom našej pozemskej cesty je nebo. Ježiš Kristus nás predišiel a tam v spoločenstve so svätou Pannou a svätým Jozefom – ktorého tak veľmi uctievam – s anjelmi a svätými čaká na náš príchod. (Boží priatelia, 219-220)