No nezabúdajte, že byť s Ježišom znamená tiež dotýkať sa jeho kríža. Keď sa zveríme do Božích rúk, On nás často nechá okúsiť chuť bolesti, osamelosti, protivenstiev, krivých obvinení, ohovárania a posmechu prichádzajúceho zvnútra i zvonka, pretože nás chce utvárať podľa svojho obrazu a podoby a dopustí, aby nás nazývali bláznami a považovali za hlupákov.

Je to chvíľa milovať pasívne umŕtvovanie, ktoré prichádza – skryté alebo naopak verejné a nehanebné – keď ho nečakáme. Prichádzajú zraňovať ovce kamením, ktoré by sa malo hádzať po vlkoch: ten, čo nasleduje Krista, na vlastnej koži zakúsi, že tí, čo by ho mali milovať sa k nemu správajú nedôverčivo až nepriateľsky, podozrievavo až nenávistne. Hľadia naňho cez prsty ako na luhára, pretože neveria, že by mohol mať dôverný vzťah s Bohom, že by mohol žiť vnútorným životom. Títo ľudia však naproti tomu bývajú plní láskavosti a pochopenia voči neveriacim či ateistom s častokrát rozpustilým a nehanebným správaním.

Je možné, že Pán dopustí, aby bol jeho učeník napádaný zbraňou, ktorá tomu, kto sa jej chápe, vôbec neslúži ku cti; zbraňou osobných urážok, verejného osočovania, tendenčných plodov masívnej a lživej propagandy; nie všetci totiž majú dobrý vkus a takt.

Nie je zvláštne, že tí, čo sa držia neistej teológie a majú uvoľnenú morálku, ľudia bez zábran, ľudia, ktorí praktizujú akúsi pochybnú liturgiu podľa osobných rozmarov, so sebadisciplínou akohippies a bez pocitu akejkoľvek zodpovednosti, šíria proti tým, čo hovoria iba o Ježišovi Kristovi, nevraživosť, podozrenia, falošné obvinenia, urážky, ponižujúce reči, posmešky, klebety a šikanovanie všetkého druhu.

Takýmto spôsobom opracováva Ježiš duše svojich nasledovníkov, neprestávajúc im však pritom dávať vnútorný pokoj a radosť, pretože oni dobre vedia, že diabol nie je schopný – ani zo stovky lží – vytvoriť jedinú pravdu; a vštepuje svojim verným životné presvedčenie, že iba vtedy dosiahnu spokojnosť, keď sa rozhodnú spokojnými nebyť. (Boží priatelia, 301)