„Nikdy neprestanem praktikovať kresťanskú lásku.“

Dokonale milovať Boha a nechať sa ovládať egoizmom alebo apatiou vo vzťahu k blížnemu je nezlučiteľné. (Brázda, 745)

Skutočné priateľstvo vyžaduje aj úprimnú snahu pochopiť presvedčenie našich priateľov, aj keby sme sa s ním nestotožňovali ani ho neprijali. (Brázda, 746)

Nikdy nedovoľ, aby na ceste priateľstva vyrastala burina: buď lojálny! (Brázda, 747)

Pevné predsavzatie s ohľadom na priateľstvo: aby som sa ani myšlienkami, ani slovom, ani skutkami voči blížnemu – nech je to ktokoľvek – nesprával tak, ako doteraz: to znamená, nech nikdy neprestanem praktikovať kresťanskú lásku a nech nikdy nenechám vo svojej duši priestor pre ľahostajnosť. (Brázda, 748)

Tvoja láska musí zodpovedať a prispôsobovať sa potrebám ostatných…; nie tvojim.

Sme Božie deti!: skutočnosť, ktorá nás premieňa na niekoho oveľa nadprirodzenejšieho než len na ľudí, čo sa vzájomne vedia zniesť. Počúvaj Pána: »vos autem dixi amicos!« – sme jeho priatelia, ktorí ako On ochotne dajú život jeden za druhého, tak v hodine hrdinstva, ako aj v bežnom spolužití. (Brázda, 750)