„Nepokúšajme sa uhýbať, nechcime unikať jeho Vôli.“

Toto je kľúč od brány Nebeského Kráľovstva: »Qui facit voluntatem Patris mei qui in coelis est, ipse intrabit in regnum coelorum.« – Kto plní vôľu môjho Otca... ten vojde do kráľovstva nebeského! (Cesta, 754)

Nezabúdaj, že mnoho veľkých vecí závisí od toho, či sa ty a ja správame tak, ako Boh chce. (Cesta, 755)

Sme ako kamene, otesané kamene, ktoré sa pohybujú, cítia, majú úplne slobodnú vôľu.

Boh je kamenár, ktorý údermi kladiva a dláta otesáva naše hrany, vyrovnáva nás, upravuje a mení podľa svojej vôle.

Nepokúšajme sa uhýbať, nechcime unikať jeho Vôli, pretože v nijakom prípade sa nemôžeme vyhnúť jeho úderom. – Trpeli by sme viac a neužitočne. A namiesto otesaných kameňov pripravených na stavbu, stala by sa z nás beztvará hromada drobného kamenia, po ktorej by ľudia šliapali s pohŕdaním. (Cesta, 756)

Prijatie Božej vôle s úplnou odovzdanosťou prináša radosť a pokoj: blaženosť Kríža. – Vtedy si uvedomíme, že Kristovo jarmo je príjemné a jeho bremeno ľahké. (Cesta, 758)

Hľa, myšlienka, ktorá prináša pokoj a ktorú Duch Svätý vnuká tým, ktorí hľadajú Božiu Vôľu: »Dominus regit me, et nihil mihi deerit.« – Pán je môj pastier, nič mi nechýba. (Cesta, 760)