„Naučiť sa v Svätej omši stýkať sa s Bohom.“

Kristova pokora: v Betleheme, v Nazarete, na Kalvárii... – Ale ešte viacej pokory a ešte viacej poníženosti v najsvätejšej Hostii; viac ako v maštali, viac ako v Nazarete, viac ako na kríži. Preto musím tak milovať Svätú omšu! (»Našu« omšu, Ježišu...) (Cesta, 533)

Možno sme si niekedy položili otázku, ako sa môžeme Bohu odvďačiť za toľkú lásku; možno sme aj zatúžili dostať jasne definovaný program kresťanského života. Riešenie je jednoduché a prístupné všetkým veriacim: s láskou sa zúčastňovať na svätej omši a naučiť sa v nej stýkať s Bohom, pretože v tejto obete je obsiahnuté všetko, čo od nás Pán očakáva.

Dovoľte, aby som vám pripomenul to, na čom ste sa už mnohokrát zúčastnili: priebeh liturgických obradov. Ak ich budeme sledovať krok za krokom, je dosť možné, že Pán každému z nás odhalí, v čom sa má polepšiť, aké zlozvyky odstrániť a ako má vyzerať naše bratské spolunažívanie so všetkými ľuďmi.

Kňaz pristupuje k Božiemu oltáru, k oltáru Boha, ktorý rozradosťuje našu mladosť. Svätá omša sa začína radostnou piesňou, pretože je tu prítomný Boh. Je to radosť, ktorá sa spolu s úctou a láskou prejaví aj pobozkaním oltára, symbolu Krista a pamiatky svätých: neveľkého, ale posvätného miesta, pretože na tejto kamennej doske sa uskutočňuje sviatosť nekonečnej účinnosti. (Ísť s Kristom, 88)


Chcem dostávať správy emailom

email