Neklamným znakom Božieho muža, Božej ženy, je pokoj v ich duši: majú pokoj a dávajú pokoj ľuďom vo svojom okolí. (Vyhňa, 649)

Nie je možné zakrývať sa zdanlivo zbožnými dôvodmi, aby sme druhých oberali o to, čo im patrí: ,,Ak niekto povie: ,,Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár.“ No takisto sa klame aj ten, čo upiera Bohu lásku a úctu – klaňanie sa – ktoré mu prislúchajú ako Tvorcovi vesmíru a nášmu Otcovi; a tých, čo odmietajú plniť jeho prikázania s falošnou výhovorkou, že sú nezlučiteľné so službou ľuďom, sv. Ján jasne upozorňuje: ,,Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké.“ (Boží priatelia, 166)