„Manželský život: božská prechádzka po zemi.“

Pozri, koľko dôvodov je na to, aby sme uctievali svätého Jozefa a učili sa z jeho života: bol mužom silnej viery..., staral sa o svoju rodinu, Ježiša a Máriu, namáhavou prácou..., chránil čistotu Márie, ktorá bola jeho manželkou..., mal v úcte – miloval! – Božiu slobodu, ktorá si nielenže vyvolila Pannu Máriu za Matku, ale aj jeho za jej manžela. (Vyhňa, 552)

Keď myslím na kresťanské domovy, rád si ich predstavujem plné svetla a radosti, také ako domov Svätej rodiny. Z celej sily nám znie posolstvo Vianoc: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj, píše Apoštol. Pokoj prameniaci z vedomia, že náš Boh Otec nás miluje, že Kristus si nás ako svoje údy pričleňuje, že Panna Mária za nás oroduje a svätý Jozef nás ochraňuje. To je to jasné svetlo, čo osvecuje náš život a napriek ťažkostiam a osobným chybám nás nabáda odvážne napredovať. Každý kresťanský domov by mal byť akoby záhradou pokoja, kde i napriek drobným nezhodám vládne silná, úprimná láska a hlboký pokoj – ovocie skutočne žitej viery.

Manželstvo nie je pre kresťana iba jednoduchou sociálnou inštitúciou, či ešte menej liekom na ľudské slabosti. Je to ozajstné nadprirodzené povolanie. Svätý Pavol ho nazýva Sacramentum magnum – veľká sviatosť v Kristovi a v Cirkvi; a zároveň a neoddeliteľne je to i trvalá zmluva, ktorou sa muž a žena zaväzujú navždy, pretože –či už chceme alebo nie – Ježiš Kristus ustanovil manželstvo ako nerozlučné: je to svätý znak, ktorý posväcuje; je to Ježišovo pôsobenie, ktoré napĺňa dušu muža a ženy a pozýva ich nasledovať ho, a premeniť celý manželský život na božskú cestu po zemi. (Ísť s Kristom, 22-23)