„Kristus kráľ“

Končí sa liturgický rok a vo Svätej obete oltárnej sprítomňujeme obetu Otcovi, obetu Krista, kráľa svätosti a milosti, kráľa spravodlivosti, lásky a pokoja. (Ísť s Kristom, 179)

Keď sa zamýšľate nad Najsvätejším Človečenstvom nášho Pána, všetci vo svojich dušiach prežívate nesmiernu radosť: je to kráľ so srdcom z mäsa, takým, ako je aj to naše, je tvorcom vesmíru a každého jedného stvorenia: a pritom nevnucuje svoju vládu, ale žobre aspoň o trochu lásky, mlčky nám ukazujúc svoje prebodnuté ruky.

Prečo ho teda ešte toľko ľudí neuznáva? Prečo ešte stále počuť ten zatvrdilý vzdor: Nolumus hunc regnare super nos, nechceme, aby tento nad nami kraľoval (Lk 19, 14). Na zemi sú milióny ľudí, ktorí takto odmietajú Ježiša Krista, alebo, lepšie povedané, skôr tieň Ježiša Krista, pretože Krista nepoznajú a nevideli ani krásu jeho tváre, ani nič nevedia o nádhere jeho učenia.

Pri pohľade na toto smutné predstavenie cítim potrebu prinášať Pánovi zadosťučinenie. Keď počúvam tento krik, ktorý neprestáva a ktorý sa viac ako slovami prejavuje málo šľachetnými činmi, najradšej by som nahlas zvolal: oportet illum regnare! (1 Kor 15, 25), lebo on musí kraľovať! (Ísť s Kristom, 179)