„Duch Svätý nás duchovne formuje podľa Krista.“

Omša je dlhá, vravíš, a ja dodávam: pretože tvoja láska je krátka. (Cesta, 529)

Svätá omša nás takýmto spôsobom stavia pred základné tajomstvá viery, pretože je výslovným darom Najsvätejšej Trojice Cirkvi. A tak je zrejmé, prečo má byť svätá omša stredobodom a koreňom duchovného života kresťana. «Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na ňu ako na svoj cieľ.» Život milosti, ktorý sme dostali prostredníctvom krstu a ktorý v nás rastie, posilnený birmovaním, smeruje vo svätej omši k svojmu naplneniu. «Keď sa zúčastňujeme na Eucharistii, píše svätý Cyril Jeruzalemský, Duch Svätý nás duchovne zbožšťuje, čím nás nielenže formuje podľa Krista, ako to bolo pri krste, ale nás celkom pretvára, začleňujúc nás do plnosti Ježiša Krista.»

Vyliatie Ducha Svätého pretvárajúce nás v Krista nám dáva povedomie Božích detí. Utešiteľ, ktorý je láska, nás učí, aby sme touto cnosťou nechali preniknúť celý náš život; a keď budeme s Kristom consummati in unum – dokonale jedno, môžeme byť medzi ľuďmi tým, čo svätý Augustín videl v Eucharistii: „znak jednoty“ a „puto lásky.“ (Ísť s Kristom, 87)