Otcovstvo a materstvo sa nekončí narodením dieťaťa: táto spoluúčasť na Božej moci, ktorou je schopnosť plodiť, má mať svoje pokračovanie v spolupráci s Duchom Svätým, aby vyvrcholila v sformovaní opravdivých kresťanských mužov a žien.

Rodičia sú hlavnými vychovávateľmi svojich detí tak vo veciach ľudských, ako aj v nadprirodzených. Musia cítiť zodpovednosť za toto poslanie, ktoré od nich vyžaduje mať porozumenie, rozvážnosť, vedieť vychovávať a predovšetkým, vedieť milovať; a usilovať sa dávať dobrý príklad. Vo výchove nie je správne, ak sa veci presadzujú autoritatívnym spôsobom a násilím. Ideálom pre rodičov je skôr dosiahnuť, aby sa stali priateľmi svojich detí; priateľmi, ktorým sa deti zveria so svojimi starosťami, s ktorými sa poradia o svojich problémoch a od ktorých budú očakávať účinnú a láskavú pomoc.

Je nevyhnutné, aby si rodičia nachádzali čas pre svoje deti a zhovárali sa s nimi. Deti sú to najdôležitejšie – dôležitejšie než rokovania, práca či odpočinok. V rozhovoroch s nimi je vhodné pozorne počúvať a snažiť sa ich pochopiť, a vedieť rozpoznať časť pravdy – alebo celú pravdu –, ktorá sa môže nachádzať v niektorých z ich rebélií. A zároveň, treba im pomáhať správne nasmerovať ich túžby a predstavy, naučiť ich uvažovať nad vecami a vedieť ich zdôvodniť; nevnucovať im konkrétne správanie, ale skôr im ukázať nadprirodzené i ľudské motívy, ktoré k nemu vedú. Jedným slovom, rešpektovať ich slobodu, keďže pravá výchova sa nezaobíde bez osobnej zodpovednosti, a ani zodpovednosť bez slobody. (Ísť s Kristom, 27)