„Ak budeme pokorní, Boh nás nikdy neopustí.“

Depresie vyplývajúce z toho, že vidíš, alebo že iní odhaľujú tvoje chyby, nemajú opodstatnenie… – Pros o skutočnú pokoru. (Brázda, 262)

"O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu.“ Keď budeme pokorní, Boh nás nikdy neopustí. On pokoruje pyšného, ale pokorných zachraňuje. Zachraňuje nevinného človeka; pre čisté ruky sa zachráni. Nekonečné milosrdenstvo Pána sa rýchlo ponáhľa na pomoc tomu, kto ho volá zo svojho poníženia. A zasahuje ako ten, kým je: Všemohúci Boh. Aj keby hrozilo mnoho nebezpečenstiev, aj keby sa zdalo, že je duša prenasledovaná, aj keby bola zo všetkých strán obkľúčená nepriateľmi svojej spásy, nezahynie. A nie je to iba tradícia starých čias, deje sa tak i dnes.

Aj my by sme mali, bez neobyčajných zázrakov, normalitou všedného kresťanského života rozbíjať rozsievaním pokoja a radosti mnoho modiel: modiel neporozumenia, nespravodlivosti, nevedomosti, takzvanej ľudskej sebestačnosti, ktorá sa arogantne obracia Bohu chrbtom.

Neľakajte sa, ani sa nebojte žiadnej škody, hoci by podmienky, v ktorých pracujete, boli strašné, oveľa horšie ako mal Daniel v jame s pažravými šelmami. Božia ruka je stále rovnako mocná a keby to bolo potrebné, Boh by spravil zázrak. (Boží priatelia, 104-105)