„...a budeš ho nasledovať vo všetkom, čo od teba bude žiadať.“

Ak si naozaj želáš, aby tvoje srdce bolo pevné, poradím ti, aby si sa vložil do jednej z Pánových rán: tak mu budeš nablízku, budeš s ním úzko spojený, budeš cítiť tlkot jeho srdca... a budeš ho nasledovať vo všetkom, čo od teba bude žiadať. (Vyhňa, 755)

Ak si naozaj želáš, aby tvoje srdce bolo pevné, poradím ti, aby si sa vložil do jednej z Pánových rán: tak mu budeš nablízku, budeš s ním úzko spojený, budeš cítiť tlkot jeho srdca... a budeš ho nasledovať vo všetkom, čo od teba bude žiadať. (Vyhňa, 755)

Nie je zvláštne, že tí, čo sa držia neistej teológie a majú uvoľnenú morálku, ľudia bez zábran, ľudia, ktorí praktizujú akúsi pochybnú liturgiu podľa osobných rozmarov, so sebadisciplínou ako hippies a bez pocitu akejkoľvek zodpovednosti, šíria proti tým, čo hovoria iba o Ježišovi Kristovi, nevraživosť, podozrenia, falošné obvinenia, urážky, ponižujúce reči, posmešky, klebety a šikanovanie všetkého druhu.(...)

Keď budeme obdivovať a opravdivo milovať Kristovo Najsvätejšie Človečenstvo, jednu po druhej objavíme i jeho rany. A vo chvíľach pasívneho očisťovania, bolestných, ťažkých chvíľach sladkých i horkých sĺz, ktoré sa snažíme skrývať, budeme cítiť potrebu ukryť sa do každej jednej z tých presvätých rán: aby sme sa očistili, aby sme sa osviežili vykupiteľskou krvou, aby sme nabrali silu. „Priletíme ako holubice, ktoré – ako vraví Písmo – nachádzajú v čase búrky úkryt na bralách a v rozsadlinách skál.“ Schováme sa i my v tomto úkryte a nájdeme Kristovo dôverné priateľstvo; spoznáme, aký sladký je jeho hlas a aká prekrásna je jeho tvár, [586] pretože « tí, ktorí vedia, že jeho hlas je sladký a ľúbezný, sú tí, ktorí prijali milosť Evanjelia a ktorí hovoria: Ty máš slová večného života.

Nedomnievajme sa však, že sa na tejto ceste kontemplácie konečne upokoja naše vášne. Klamali by sme sami seba, keby sme predpokladali, že túžba po hľadaní Krista, jeho nájdenie a vzťah s ním a sladkosť jeho lásky z nás urobia dokonalých ľudí. Hoci vám skúsenosť určite nechýba, dovoľte mi, aby som vám to pripomenul. Satan, nepriateľ Boha a ľudí, sa nikdy nevzdáva a nikdy nespí. Dobiedza na nás dokonca i vtedy, keď naša duša planie láskou k Bohu. Vie, že v tomto prípade je dosiahnutie nášho pádu zložitejšie, no – ak dôjde k tomu, že človek urazí svojho Pána hoci len v maličkosti – bude môcť na svedomie tohto človeka uvrhnúť silné pokušenie zúfalstva. (Boží priatelia, 301-303)


Chcem dostávať správy emailom

email