Posledné roky Panny Márie na zemi – medzi zoslaním Ducha Svätého a nanebovzatím Panny Márie – sú zakryté takou hustou clonou, že sa cez ňu nedá nič vidieť, nie to ešte preniknúť cez ňu. Sväté písmo mlčí a tradície hovoria len vzdialene a neisto. Jej život na zemi ubehol v tichosti a pracovitosti: ako ukrytý prameň, ktorý dáva kvetom vôňu a ovociu čerstvosť. „Hortus conclusus, fons signatus“ (Pies 4,12), ako ju nazýva liturgia slovami Písma: Zatvorená záhrada, zapečatená studienka. A tiež: „Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú“ (Pies 4,15). Tak ako keď bola v blízkosti Ježiša, bez toho, aby si ju niekto všimol, bdela nad cirkvou v jej začiatkoch.
Nedá sa pochybovať, že by nežila spoločne so svätým Jánom, pretože dostala povinnosti voči svojmu synovi. Svätý Ján v čase po zoslaní Ducha Svätého býval väčšinou v Jeruzaleme. Vždy ho tam nachádzame po boku svätého Petra. V čase cesty svätého Pavla, v predvečer koncilu v Jeruzaleme, až do roku 50 (porov. Sk 15,1-34), figuruje milovaný učeník medzi stĺpmi cirkvi (Gal 2,9). Pokiaľ bola Mária bola po jeho boku, musela mať okolo 70 rokov, ako tvrdia niektoré spisy tradície: vek, ktorý Písmo uvádza ako zrelosť ľudského života (porov. Ž 90,10).
Miesto pre Máriu bolo v nebi, kde ju očakával jej Syn. A tak jedného dňa, ktorý je nám neznámy, si ju vzal Ježiš do nebeskej slávy. Keď pápež Pius XII. v roku 1950 vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie, nechcel rozhodnúť, či Panna Mária zomrela a vstala z mŕtvych okamžite, alebo bola vzatá priamo do neba, bez toho, aby musela prejsť okamihom smrti. Dnes, rovnako ako v prvých storočiach cirkvi, si väčšina teológov myslí, že i ona zomrela, ale rovnako ako Kristus, jej smrť nebola dôsledkom hriechu, pretože bola Nepoškvrnená. Mala sa viac podobať Ježišovi. A tak sa od VI. storočia začal sláviť na východe sviatok Usnutia Panny Márie: vyjadrenie toho, že išlo o prechod, ktorý sa podobá skôr spánku ako smrti. Opustila túto zem, ako hovoria niektorí svätí, na krídlach lásky.
Apoštoli, okrem Jakuba Veľkého, ktorý už zomrel mučeníckou smrťou, a Tomáša, ktorý bol v Indii, sa zišli v Jeruzaleme, aby ju sprevádzali v jej posledných chvíľach života. A tak jedného tichého večera jej zatvorili oči a uložili jej telo do hrobu.
Spisy Otcov a posvätných spisovateľov, hlavne v IV. a V. storočí, odkazujú na podrobnosti o Usnutí a Nanebovstúpení Panny Márie, ktoré sú založené na rozprávaniach z II. storočia. Podľa tejto tradície, keď mala Mária opustiť tento svet, všetci apoštoli okrem Jakuba Veľkého, ktorý už zomrel mučeníckou smrťou, a Tomáša, ktorý bol v Indii, sa zišli v Jeruzaleme, aby ju sprevádzali v jej posledných chvíľach života. A tak jedného tichého večera jej zatvorili oči a uložili jej telo do hrobu. Keď sa Tomáš s oneskorením vrátil o niekoľko dní, naliehal, aby mohol vidieť jej telo. Za sprievodu nebeského spevu našiel prázdnu hrobku.
Okrem útržkov pravdy, ktoré nachádzame v týchto rozprávaniach, je prirodzene isté, že Panna Mária vďaka zvláštnemu privilégiu všemohúceho Boha nezakúsila porušenie tela: jej telo oslávené Najsvätejšou Trojicou sa spojilo s dušou a Mária bola vzatá do neba, kde kraľuje v sláve spolu s Ježišom, aby oslavovala Boha a prihovárala sa za nás. Tak to definoval pápež Pius XII. ako dogmu viery.
Napriek mlčaniu Písma dáva Zjavenie nahliadnuť do tohto slávneho konca Našej Panej. „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“(Zjv 12,1). Učiteľský úrad vidí v tejto udalosti nielen popis konečného víťazstva cirkvi, ale tiež potvrdenie víťazstva Panny Márie (vzor a obraz cirkvi) nad smrťou. Zdá sa, akoby učeník, ktorý sa staral o Pannu Máriu až do jej odchodu do neba, chcel nenásilným a neopakovaným spôsobom zanechať dôkaz o tejto historickej a spásonosnej skutočnosti, ktorú kresťanský ľud, inšpirovaný Duchom Svätým, uznával a uctieval už od prvých storočí.
A my, povzbudzovaní liturgiou na vigíliu tohto sviatku, chválime Pannu Máriu týmito slovami: gloriosa discta sunt de te, Maria, quae hodie exaltata es super choros angelorum: blahoslavená si, Mária, pretože si bola vyzdvihnutá medzi anjelske zbory a spoločne s Kristom si dosiahla večné víťazstvo.
J.A. Loarte