Vedieť sa ospravedlniť – tajomstvo úspechu trvalého vzťahu

Filip a Františka sú manželia a majú tri deti, najstarší má 9 rokov. Sú presvedčení, že schopnosť ospravedlniť sa, je tajomstvom úspechu trvalého vzťahu. Ako v manželstve, tak i vo vzťahu k priateľom.

Filip je Talian, povolaním projekčný inžinier. Má 41 rokov a pracuje v projekčnej kancelárii, ktorá sa špecializuje na veľké projekty. Je manažér projektu a okrem toho brankárom v sálovom futbale.

Františka je stavebná inžinierka. Má 43 rokov a projektuje stavby v tej istej kancelárii, kde pracuje Filip. Má rada prírodu a obzvlášť včely.

Žijú v Ríme a majú 3 deti: Michala, Pavla a Štefana, 9, 6 a 5 rokov.

Je rodina stále tým najlepším miestom pre odovzdávanie viery?

V rodine je každý skutok obetovaním sa zo strany jedného člena a pomocou pre toho druhého. Ak sa tak robí z lásky, rodí sa ,,súzvuk medzi srdcami“. A k tomu môže dochádzať v každej rodine, či je už veriaca, alebo nie. V prípade rodiny, v ktorej majú vieru len rodičia, alebo len jeden z manželov, sa naskytnú príležitosti, v ktorých tí, ktorí nemajú vieru, zistia, že v tomto súzvuku sa zúčastňuje ďalšia Prítomnosť. Pán sa necháva spoznať v srdci druhých ľudí, pokiaľ je prítomný v láske jedného človeka. Nie sú potrebné veľké diskusie, stačí sa zmieniť o Bohu ako o niekom, na koho sa spoliehame, i keď je to len jedenkrát za deň (mám napríklad pocit, že moje deti si musia myslieť niečo ako: ,,Maminka je obyčajne na konci dňa unavená a nervózna, ale keď sa so mnou pri posteli modlí, je taká príjemná a dobrá, že by som chcel, aby bola taká stále...“).

Niekedy takéto zmienky o Bohu vyvolávajú záplavu otázok, na ktoré nedokážeme, alebo nemôžeme nájsť odpoveď. To nám nemusí prekážať, tieto otázky svedčia o tom, že o nás ľudia vedia a slová v ústach dieťaťa dokazujú, že je tu túžba po poznaní Boha.

V slobode človeka, ktorá sa musí prejavovať v každej rodine, nachádza viera ideálne prostredie, pretože sa ponúka každému dieťaťu, ktoré žije s podporou viery už od malička, alebo si na tieto situácie po rokoch spomenie. Viera je ako semienko, ktoré môže, po mnohých skúsenostiach v dospelosti vyrašiť. Jedného dňa si tento človek môže spomenúť na ,,súzvuk“, ktorý bol dominantný v jeho domove a objaviť, že Pán tam bol stále a čakal naňho.

Ako by bolo možné odpovedať na životný názor ,,použiť a odhodiť“, ktorý má veľký vplyv na ľudské vzťahy a rodiny?

Neexistuje na to jediná odpoveď, nejaká čarovná formulka, ktorá vyrieši všetky prípady. Nanešťastie utilitaristický postoj akéhokoľvek vzťahu sa ľahko infikuje a nakoniec sa následky prejavia: skôr či neskôr človek objaví, že nie je šťastný.

Najprospešnejšie je snažiť sa čo najviac rešpektovať druhého a prejavovať rešpekt k sebe v každodennom i tom sebamenšom prejave. Je to niečo, čo sa môže zdať náročné, je ľahké na to zabúdať. V každom prípade je vždy možné aktuálne chyby napraviť, keď si uvedomíme, že sme druhého človeka ,,použili“, a vždy mu odpustiť (aké je to často ťažké!), ako v prípade nezhôd v rodine, tak aj pri nezhodách s priateľmi a kamarátmi. Príklad, obzvlášť v rodine, je veľmi dôležitý a veľmi pomáha.

V každej krajine sa nachádzajú rodiny v náročných situáciách, trpia následkom rozvodu alebo odlúčenia. Ako dosiahnuť, aby pochopili, že milosť Božia pôsobí aj v ich životoch?

Tak, že budeme konať s úctou a priateľsky. Podľa nášho názoru neexistuje iný spôsob, ako sa zúčastniť na pôsobení Božej milosti v živote druhého človeka, obzvlášť v tých bolestných chvíľach. Konať priamo a jednoducho, keď ponúkame samotné priateľstvo a skutočné sympatie. Napríklad vytvárať príležitosti k spoločnému tráveniu času a tým zdieľať starosti alebo pochybnosti o deťoch.