Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

už o niekoľko dní budeme sláviť 14. septembra Povýšenie svätého Kríža. Spomedzi lekcií, ktoré si vždy môžeme najlepšie osvojiť z rozjímania o Ježišovi na Kalvárii, navrhujem, aby sme teraz upriamili pozornosť na jednu zo siedmich viet, ktoré Pán vyslovil z tejto výšky: „Žíznim“ (Jn 19, 28).

Kristus žízni po dušiach, po vykúpení sveta, po tom, aby priniesol svoje slovo a svoju lásku do všetkých sŕdc. To by malo byť výzvou pre každého z nás osobne zamyslieť sa nad nasledovnými otázkami: mám rovnaký smäd? Mám účasť na ohni, ktorý horí v Ježišovom srdci? Pobáda ma horlivosť za duše, nech som kdekoľvek? Nebojácne sa púšťam do toho, aby som zapálil ľudí, s ktorými sa stretávam, modlitbou, zadosťučinením, úprimným priateľstvom? Spolu so svätým Josemaríom môžeme pamätať na to, že naším poslaním je prinášať všetkým dušiam - uprostred sveta - oheň nášho Pána, ktorý uchovávame vo svojom srdci: „Neži naprázdno. Buď užitočný. Zanechaj za sebou stopy. Vyžaruj svetlo svojej viery a lásky. Svojím apoštolským životom zotieraj bahno a špinu, čo zanechali nečistí rozsievači nenávisti. A všetky pozemské cesty zapáľ Kristovým ohňom, ktorý nosíš vo svojom srdci“ (Cesta, bod 1).

Vyžarovať, zotierať, zapaľovať. Slovesá, ktoré sa stanú rastúcou realitou v našom živote do tej miery, do akej budeme kontemplovať zranené Ježišovo srdce a mocou Ducha Svätého sa zapálime v tom istom ohni. Pri iných príležitostiach som vám pripomenul, že my nerobíme apoštolát, my sme apoštoli; my kresťania sme Kristus prechádzajúci po cestách zeme. A napriek našej osobnej malosti to chceme robiť, s Božou milosťou, osvetľovať mysle jasným učením, zotierať osobným zadosťučinením špinu hriechu, zapaľovať srdcia láskou.

Svätý Kríž sa prihovára nám všetkým. Nebojme sa milovať, darovať život v hojnosti, aj keď sa zdá, že ho sami strácame, lebo to tak nie je. Nebojme sa ukazovať svojím životom Krista, po ktorom toľko duší túži, často bez toho, aby o tom vedeli. „Musíme život a smrť Krista urobiť naším životom. Umŕtvovaním a pokáním odumrieť, aby Kristus z lásky mohol žiť v nás. Tak pôjdeme v jeho stopách, s túžbou stať sa spoluvykupiteľmi všetkých ľudí“ (Krížová cesta, XIV. zastavenie).

Najmä vy, ktorí ste chorí, ste obzvlášť účinnou oporou v túžbe priniesť Ježiša na každé miesto: zjednotení s Kristovým Krížom spolu s Máriou, ako ju budeme kontemplovať 15. septembra, svojím utrpením podporujete svet a ste zdrojom apoštolskej plodnosti.
Prosme Pána za nás všetkých v Diele a v Cirkvi, aby skúsenosť utrpenia v nás stále viac rozpaľovala svetlo viery, istotu nádeje a oheň lásky a s nimi aj radosť. Áno, aj radosť z kríža: lux in Cruce, requies in Cruce, gaudium in Cruce!

Ako som vám už oznámil, v najbližších dňoch sa uskutoční nové stretnutie odborníkov, ktorí skúmajú možné úpravy Stanov Diela. Naďalej sprevádzajme túto prácu svojimi modlitbami.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Rím, 11. septembra 2024