Spomienka na všetkých zosnulých (2. novembra)

Komentár k spomienke na Všetkých zosnulých. „Ježiš povedal svojim učeníkom: Nech sa vaše srdcia neznepokojujú. Veríte v Boha, verte aj vo mňa“. Pri pomyslení na smrť nás Ježiš žiada, aby sme dôverovali Prozreteľnosti. Aby sme verili v neho, pretože on nás v tej chvíli nenechá samých a vezme nás do svojho nebeského príbytku. Nie sme to my, kto dosiahne Nebo, ale Boh, ktorý nás doň vedie.

Evanjelium (Jn 14, 1-6)

Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“

Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.

Komentár

Po včerajšom sviatku venovanom všetkým, ktorí sa tešia Božej prítomnosti v Nebi, nás Cirkev dnes pozýva k osobitnej modlitbe za zosnulých.

Vybrané evanjelium je malou časťou Ježišovho dialógu s apoštolmi počas Poslednej večere, v ktorom im po Tomášovej otázke zjavuje, že len skrze neho môžu dosiahnuť Otca.

Môžeme si predstaviť znepokojenie a neistotu apoštolov tvárou v tvár udalostiam, ktoré prežívajú. Od prípravy večere v predchádzajúcich dňoch s konkrétnymi údajmi o mieste slávenia; začiatok s umývaním nôh a všeobecným príkazom, aby sa navzájom milovali a slúžili si, ako to robil počas troch rokov učenia s nimi. Majster sa prejavil mimoriadne slávnostným a zároveň emotívnym spôsobom. Určite by vycítili, že stoja na prahu niečoho veľkého, možno toho niečoho, čo celkom nepochopili, odkedy ho radostne začali nasledovať.

Je prirodzené, že aj my ľudia tvárou v tvár smrti pociťujeme nepokoj a neistotu. Dokonca aj strach. Je to posledný okamih, na ktorý sme sa vždy pripravovali a o ktorom vieme, že raz príde na každého z nás. V tejto súvislosti nás Ježiš žiada, aby sme mu dôverovali. Aby sme mu verili, pretože on nás v tej chvíli nenechá samých a vezme nás do svojho nebeského domova. Preto je Ježiš Cestou, lebo nie my sa dostaneme do Neba, ale On nás tam vedie.

Ježiš je Pravda, pretože v tom úžasnom prechode smrti sa všetky pravdy, ktoré nás obklopujú, rozpadajú pred jedinou Pravdou o láske Boha, ktorý dáva svoj život za svoje deti a ktorý len čaká, kým ho prijmeme. A napokon, Ježiš je aj Život, pretože sa od večnosti podieľa na Božskom živote so svojím Otcom, o ktorom prostredníctvom svojho zmŕtvychvstania zanechal všetkým ľuďom neotrasiteľné svedectvo.

Pablo Erdozáin // Fotka: Timothy Eberly - Unsplash