EVANJELIUM dnešného sviatku hovorí o tom, ako sa pastieri ponáhľajú v ústrety Dieťaťu a spoznávajú v ňom to, čo im anjeli povedali. Text je plný výrazov úžasu, údivu a prekvapenia: žasnúť, oslavovať, chváliť, uvažovať.... Vianoce v nás vyvolávajú tie isté pocity. Chceme využiť všetko, čo sa deje v Betleheme, aby sme sa tešili z Božej lásky, ktorá sa chce vyliať do našich sŕdc. Dnes tak robíme ruka v ruke s Božou Matkou, ktorá je aj našou matkou.

„Panna, Matka Kráľa, ktorý vládne nebu i zemi na veky vekov“^[1]. Spása sveta sa začala. Kráľ vesmíru si vyvolil Máriu, aby ju urobil svojou matkou. Toto tajomstvo sa nám ľahko nezmestí do hlavy, ani do našich úbohých schém: Boh chcel počítať s áno ženy, s áno dospievajúceho človeka. Panna Mária sa nepýtala, prečo si ju vybral; stačilo jej vedieť, že za tým stojí Boh, že je to jeho vôľa. A svätý Josemaría túto skutočnosť premenil na svoju modlitbu: „Pani, Matka naša, Pán chcel, aby si to bola ty, ktorá sa svojimi čistými rukami bude starať o Boha: nauč ma — nauč nás všetkých — ako sa správať k tvojmu Synovi!“^[2].

Mária šíri tento postoj obdivu okolo seba v jasličkách včera i dnes. Všetko, čo vidí, ju vedie k vďačnosti. Nikdy sa nepozastaví, aby sa pozerala na seba, na problémy, na ťažkosti. Teší sa z návštevy pastierov, z náklonnosti svojho manžela, z hviezdnej noci, ktorá kontemplovala toto tajomstvo. A všetci okolo nej žijú v tejto atmosfére radosti. Mária je najlepším príkladom toho, čo Boh robí v mužoch a ženách, ktorí sa nechajú milovať.

„Ó, BOŽE, ktorý si skrze panenské materstvo svätej Márie daroval ľudstvu dobrá večnej spásy, daj nám zakúsiť jej príhovor, skrze ktorý sme si zaslúžili prijať pôvodcu života“^[3]. Toto je modlitba dňa dnešnej svätej Omše. A my sa môžeme pýtať: Čo pre mňa znamená, že Mária je Božia Matka? Ako to osobne prežívam? Pápež František povedal, že „Matka Vykupiteľa nás predchádza a neustále nás utvrdzuje vo viere, povolaní a poslaní. Svojím príkladom pokory a disponovanosti voči Božej vôli nám pomáha pretaviť našu vieru do radostného a bezhraničného ohlasovania evanjelia. Takto bude naše poslanie plodné, pretože je vzorom Máriino materstvo“^[4]. Náš vzťah s Bohom je modelovaný Máriiným životom modlitby. A ona je veľmi pripravená nám pomáhať, pretože „Najsvätejšia Trojica, keď si vyvolila Máriu za Matku Krista, človeka ako my, vložila každého z nás pod svoj materinský plášť. Ona je Matkou Božou a našou Matkou“^[5].

Môžeme sa pýtať, plní údivu, ako je možné, že sa nám ponúka taká svätosť, akú má Matka Božia: „Ako môžeme milovať Boha celou svojou mysľou, keď ho sotva môžeme nájsť svojimi rozumovými schopnosťami? Ako ho môžeme milovať celým srdcom a celou dušou, keď ho toto srdce môže zahliadnuť len z diaľky a cíti vo svete toľko protirečivých vecí, ktoré zakrývajú jeho tvár? On už nie je ďaleko. Nie je neznámy. Nie je neprístupný nášmu srdcu. Stal sa pre nás dieťaťom, a tak rozptýlil všetky nejasnosti. Boh sa pre nás stal darom. Daroval nám seba samého. Vianoce sa stali sviatkami darov na napodobnenie Boha, ktorý daroval sám seba“^[6]. Ak prijmeme tento dar, ak dovolíme Pánovi, aby nám daroval svoj život, aj my budeme darom pre iných. Vtedy sa staneme darom pre Boha a pre ľudí okolo nás.

ANJELI hlasno spievajú o tomto zázraku. Sami žasnú nad tým, že žena porodila Božieho Syna. Nemôžu sa spamätať zo svojho prekvapenia a spievajú prvú koledu v dejinách: „Sláva Bohu na výsostiach a pokoj na zemi tým, v ktorých má zaľúbenie“ (Lk 2, 14). Spievajú túto pieseň radosti a potešenia, pričom sa s nadšením pozerajú na Máriu, Dieťa a Boha Otca. Naša duša je pokojná pri Betleheme a my tam objavujeme to, čo sa Bohu páči, čo ho nadchýna, čo ho teší. Prišli sme v behu, ale lapáme po dychu. Jemný spev anjelov je ako uspávanka, ktorá uspáva Ježiša a víta nás.

Naša skúsenosť nám mnohokrát ukázala, že nie sme schopní vždy a vo všetkom plniť Božiu vôľu. S pomocou Panny Márie však môžeme zachovávať jeho slovo a uvažovať o ňom vo svojom srdci. Je to v našom dosahu. Takto si môžeme byť istí, že všetko, čo nám Pán povedal, sa naplní, jeho slovo sa môže vteliť do nášho života, jeho krv bude prúdiť v našich žilách. O tom nás ubezpečil svätý Bernard: „Celá slávna Trojica a samotná osoba Syna dostáva od nej podstatu ľudského tela, takže niet nikoho, kto by sa skryl pred jej teplom“^[7].

Chceme sa v tejto chladnej noci zahriať vnútri Betlehemu. Chceli by sme, aby do našej duše nevnikla tma a vlhkosť. Chceme prijať Ježiša s rovnakou čistotou, pokorou a oddanosťou ako naša Matka; prijať jeho Slovo s rovnakou milosťou a s rovnakou radosťou ho šíriť ako ona po celom svete.

^[1] Slávnosť Panny Márie Bohorodičky, Úvodný verš.

^[2] Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 84.

^[3] Modlitba dňa.

^[4] František,Homília, 1-I-2014.

^[5] Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 275.

^[6] Benedikt XVI, Homília, 24-XII-2006.

^[7] Svätý Bernard, Homília v oktáve Nanebovzatia, 2.