„Pochádzam z drogovo závislej rodiny.“ Brunovi sa do minulosti nepozerá ľahko. Spomína si na svojho staršieho brata, ktorý mu veľmi chýbal, keď v štrnástich odišiel z domu. Viedol hýrivý život ďaleko od Boha a od vzdelávania. „Keď som mal sedemnásť alebo osemnásť, jediné, čo som chcel, je zdrogovať sa na ulici. A neveril som v Boha.“
Žil na ulici. Ďaleko od rodiny, od priateľov a od Boha. Uprostred prázdnoty si zaželal niečo veľké: „Pamätám si celkom presne, ako som sa otočil k nebu a prosil o zázrak. Ten trvá dodnes.“ Vnímal, že život musí byť niečo viac ako len prázdnota, ktorú cítil.
Dvere nádeje: druhá šanca
Bruno hľadal pomoc. Bol si istý, že sám sa z drogovej závislosti nedostane. Keď mal devätnásť, natrafil na inštitúciu Vale de Acór, ktorá sa od roku 1994 venuje opätovnému začleneniu drogovo závislých ľudí do spoločnosti.
Práve vtedy Bruno znovu pocítil teplo priateľstva a presvedčil sa, že život stojí za to. V asociácii spoznal jedného z dobrovoľníkov, Salvadora. Salvador, pohnutý silným zážitkom z vlastnej skúsenosti, založil asociáciu More Together, cez ktorú dobrovoľníci navštevujú lisabonských bezdomovcov: „S Brunom sme sa spoznali celkom prirodzene. Boli sme priatelia a jedného dňa som ho pozval, aby šiel s nami na ulicu“, spomína Salvador.
Bruno bol v tom čase od narkotík už úplne čistý, a tak pozvanie prijal: „Vďaka Salvadorovi som mohol stráviť čas s ľuďmi z ulice a ocitnúť sa v situáciách, ktorými som si sám prechádzal“, vysvetľuje Bruno, pre ktorého „je zmysel života pomôcť človeku, ktorý sa nachádza v podobnej situácii.“
Našiel som Boha v bezdomovcoch a v práci
Bruno je ešte stále dobrovoľník. Vie, že v každom bezdomovcovi môže nájsť ďalšieho „Bruna“. Naučil sa tiež v každom biednom a odsúdenom nachádzať Boha. Tak sa začala jeho cesta obrátenia s pomocou kresťanskej formácie, ktorú ponúka Opus Dei. Zúčastňoval sa modlitieb, mesačných obnov a pochopil, že je dôležité mať duchovného vodcu, ktorý mu pomôže „reflexívne uvažovať nad zmyslom života a dôležitosťou práce. Pochopiť dôležitosť práce bolo pre mňa kľúčové.“
Dnes Bruno pracuje v nočných zmenách v lisabonskom supermarkete. Je to veľmi osamelá práca. „Zo začiatku som bol lenivý: myslel som len na peniaze,“ priznáva. „Jedného dňa mi Salvador poslal kázeň svätého Josemaríu Escrivá, Trabajo de Dios, v preklade Božie dielo. Tá kázeň sa ma hlboko dotkla iba vďaka maličkosti, že Ježiša môžem nájsť vo svojej práci. Mám možnosť pracovať so slúchadlami. Často počúvam hudbu, no niekedy si znovu pustím tú kázeň. A prečo? Lebo vďaka nej sa zhováram s Ježišom. Nachádzam ho v rozhovore, ktorý by som s ním inak nemal.“
Brunove dni a nočné zmeny sú plné priateľov a návštev bezdomovcov. Sú tiež naplnené obrovskou túžbou pomáhať ľuďom pri hľadaní ich životnej cesty.
Všetko toto tiež hľadá vo svojich piesňach. Bruno píše texty a rapuje: „Chcem svetu odovzdať posolstvo toho, čo som si prežil a zamerať sa na autobiografické texty, aby sa ľudia dokázali stotožniť s mojím príbehom.“